„Dávať „rovná sa“ medzi terorizmus a migráciu nie je správne. Je to hrubé zjednodušovanie problému a v spoločnosti to podnecuje nenávisť voči utečencom,“ zhodnotil uznávaný český expert na otázky bezpečnosti a hrozby terorizmu Andor Šándor.

Ako pripomenul, v skutočnosti je medzi migrantmi len málo ľudí, ktorí by boli nepriateľskí voči západnej civilizácii.

Radikálni moslimovia v európskych krajinách majú väčšinou pôvod v miestnej komunite – tak, ako to bolo aj pri posledných udalostiach v Paríži.

„Teroristi, ktorí tam útočili, pochádzali z prvej až tretej generácie prisťahovalcov. A dôvody, ktoré ich k tomu viedli, boli rôzne. Mohla to byť aj diskriminácia či život na okraji spoločnosti,“ vymenoval Šándor.

Nebezpeční navrátilci

Na to, aby sa teroristické činy vo Francúzsku nespájali s utečencami, upozornil i Tomáš Kaválek, odborník na islamský radikalizmus z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO). Podnietiť nenávisť k utečencom mohlo byť navyše cieľom islamistov.

Ako sa totiž ukázalo, sýrsky pas, ktorý francúzski policajti našli na mieste činu, pôvodnému majiteľovi zrejme ukradli a nepatril žiadnemu z útočníkov.

Keby Európania uverili, že sú aj medzi utečencami teroristi, podľa Kaváleka by to iba pomohlo Islamskému štátu.

Medzi utečencami je asi desať percent kriminálnych zločincov, informuje bezpečnostný analytik

„Hralo by im to do karát, lebo je to súčasťou ich širšej stratégie. Snažia sa vyprovokovať nepriateľstvo, či už v arabských krajinách medzi sunnitmi a šíitmi, alebo v Európe medzi kresťanmi a moslimami,“ vysvetlil Kaválek.

Aj on zdôraznil, že všetci útočníci, ktorých sa podarilo identifikovať, sa v Európe už narodili. Piati z nich však zrejme vycestovali do Sýrie, kde sa stále bojuje, a absolvovali tam špeciálny výcvik. Keď sa vrátili do Európy, bezpečnostné zložky o nich vedeli, ale nezasiahli.

Práve radikálni navrátilci zo Sýrie sú podľa Kaváleka veľkým rizikom pre bezpečnosť v Európe. Situácia sa však pri súčasnej legislatíve dá len ťažko riešiť.

Jednak týmto ľuďom nemožno zakázať návrat do európskeho štátu, pretože sú spravidla už jeho občanmi, jednak sa dá len ťažko dokázať, že v arabských krajinách prešli teroristickým výcvikom.

Nezvládnutá integrácia

Je nepochybné, že sa islamským teroristom darí najmä v krajinách, kde žije početná arabská komunita, či už ide o USA, Francúzsko, Nemecko, Britániu či Belgicko. V takom prostredí sa ľahko „stratia“ a nachádzajú tam dobré zázemie pre prípravu možných útokov.

„Samozrejme, že v štátoch, kde žije viac moslimov, je aj väčšie podhubie a viac možností pre islamistov,“ uznal Kaválek.

Podľa Šándora za to môže i zlá integračná politika týchto krajín, ktoré problém podcenili. Utečencov nechali žiť v izolovanom prostredí, vo vyhradených štvrtiach, pripomínajúcich getá.

Fico zvažuje, že pre teroristov zmení zákony

„Mali to robiť ako Švajčiari. Vláda im mala povedať, kde sa majú usadiť, kde budú bývať. Mali zabrániť vo vytváraní veľkých komunít,“ posúdil Šándor.

Spravodajské služby podľa neho navyše majú problém preniknúť do radikálnych islamských skupín, nasadiť tam agentov či informátorov.

„Penetrovať islamské komunity nie je ľahké. Tí ľudia sa ťažko získavajú pre spoluprácu, lebo vedia, že by ich za to zabili. A len odpočúvaním sa to ustrážiť nedá,“ zhrnul Šándor, ktorý je bývalým náčelníkom Vojenskej spravodajskej služby ČR.

Hrozba osamelých vlkov

Na Slovensku dnes žije asi 5000 moslimov. Nehrozí, že ak prijmeme ďalších 1500 či ešte viac, vytvorí sa aj u nás komunita, ktorá by mohla byť zázemím pre teroristov?

„Samozrejme, že sa medzi tými státisícami utečencov môžu nájsť jednotlivci, ktorí sú k nám nepriateľskí. To sa nedá celkom vylúčiť, no pre Slovensko s vyše piatimi miliónmi obyvateľov by prijatie 1 500 migrantov nepredstavovalo veľké riziko,“ uviedol Šándor.

Podľa Kaváleka je moslimská komunita, ktorá v súčasnosti žije v Česku i na Slovensku, umiernená a pokojná.

Často sú to ľudia, čo tu vyštudovali, žijú tu celé desaťročia, majú prácu, domov a rodinu, sympatizujú s európskymi hodnotami.

S teroristami zatočíme, sľubuje Fico. Paríž na Slovensku nedopustí

Predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov Igor Cibula, ktorý kedysi pôsobil v Slovenskej informačnej službe, pripustil, že moslimovia na našom území môžu znamenať isté bezpečnostné riziko, ale nedá sa to porovnávať s krajinami, kde ich žijú milióny.

Podľa Cibulu by SIS túto komunitu dokázala ustrážiť aj v prípade, keby sme prijali moslimských utečencov.

Slovensko nepatrí medzi rizikové štáty a nijaké organizované štruktúry islamských teroristov u nás zatiaľ nie sú.

„Jediné riziko predstavujú „osamelí vlci“, teda aktivita jednotlivcov, ktorí nie sú v žiadnej skupine. Tí by mohli spáchať nejaký násilný čin z vlastnej iniciatívy,“ priblížil Cibula s tým, že ak aj takí jednotlivci v moslimskej komunite na Slovensku pôsobia, tajné služby o nich vedia a ich činnosť kontrolujú.

Pomôže dôkladný výber

Ak by Slovensko nakoniec predsa len prijalo nejakých utečencov, podľa odborníkov sa dá problémom predísť ich dôkladným preverovaním.

„Treba si vyberať tých, ktorí sa nám hodia, pomáhať len tým, ktorým treba pomôcť, a len na potrebný čas. Keď nebezpečenstvo v ich krajinách pominie, môžu sa vrátiť domov,“ naznačil možné podmienky Šándor.

Podobný názor má i Kaválek. „Spomedzi utečencov si štáty budú vyberať. Netreba to podceňovať. Bolo by hlúpe robiť to zbytočne rýchlo,“ varoval odborník Asociácie pre medzinárodné otázky.