Vládna kríza prišla v čase prudko klesajúcej popularity Garcíu a rastúcich problémov spojených s globálnou ekonomickou krízou. Z rozhodnutia Garcíu sa novým premiérom sa stal Yehude Simón, ktorý predstavuje politicky inak orientovaný prúd než súčasný prezident García [2], ale povedie kabinet len mierne personálne odlišný od toho predošlého.

Článok analyzuje okolnosti korupčného škandálu aj vývoj na politickej scéne po jeho odhalení. Špeciálnou časťou je analýza novej vlády a prognóza politického vývoja v krajine.

Škandál „Petrogate“

Škandalózne konanie predstaviteľa štátneho podniku a spolu s ním aj popredného člena vládnej strany Peru pomenovali niektoré západné médiá po vzore aféry z obdobia administratívy prezidenta Nixona v USA. „Petrogate“ vyplával na povrch v nedeľu 5. októbra, keď v televízii vystúpil niekdajší minister vnútra Fernando Rospigliosi a na základe jeho výpovede a zverejnených audionahrávok sa verejnosť dozvedela o nekalej činnosti v štátnej ropnej spoločnosti Petro Perú. Podstatou škandálu je úplatkárska aféra člena vedenia Petro Perú Alberta Químpera a popredného člena vládnej strany APR Rómula Leóna. Vo zverejnenej nahrávke sa obaja vyjadrujú o tom, ako napomohli, aby nórska ropná spoločnosť Discovery Petroleum získala zákazky na ťažbu ropy v konzorciu s Petro Perú a rozprávajú aj o finančných prostriedkoch, ktoré za to zinkasujú. Z nahrávky vyplýva, že za túto „službu“, ktorou obišli povinnosť uskutočniť na dané zákazky verejný tender, si nechali vyplatiť 100 až 200 tisíc USD.

V nadväznosti na zverejnenie nahrávky prijali za túto aféru politickú zodpovednosť priami nadriadení Químpera, prezident Petro Perú César Gutierréz a minister energetiky Juan Valdivia, ktorí – hoci neboli osobne zainteresovaní v afére – zložili svoje posty a prezident Alan García ich demisiu prijal. Prezident sa zároveň veľmi ostro vyjadril na adresu úplatných funkcionárov, ktorých označil za „potkanov“ a vyhlásil vojnu korupcii s cieľom „očistiť vládu a krajinu od akejkoľvek korupcie.“ [3] Parlament rozhodol o zriadení osobitnej vyšetrovacej komisie, ktorá bude preskúmavať všetky kontrakty podpísané štátnou spoločnosťou Petro Perú v posledných troch rokoch, pričom bolo pozastavené plnenie všetkých zmlúv, v ktorých figuruje spoločnosť Discovery Petroleum. Samotná spoločnosť sa vyjadrila, že vyplatila finančné prostriedky Leónovi, ale odmieta tvrdenia o úplatkoch. [4]

Prezident a okolnosti aféry

Pre Garcíu táto aféra rozhodne neprišla v najlepšej dobe, keďže prieskumy popularity už od leta naznačovali prudký pokles verejnej podpory pre hlavu štátu. V septembrovom prieskume verejnej mienky organizovanom Inštitútom verejnej mienky pri PUC (Pontífica Universidad Católica) v Lime získal García podporu dokonca len 19 % občanov, naopak až 75 % vyjadrilo nesúhlas s jeho politikou. Zmeny preferencií verejnosti pocítil García najmä počas augusta, kedy vrcholila cenová explózia a inflácia dosahovala 8 %. [5]

Osobitnou súčasťou jeho politického profilu je značná diverzifikácia verejnej mienky voči jeho osobe. Kým v hlavnom meste Peru vykazujú prieskumy podporu pre Garcíu na úrovni 25 %, na chudobnom juhu krajiny nedosahuje tento ukazovateľ takmer ani 7 %. [6] Príčinou je najmä dopad globálnej ekonomickej krízy na krajinu, ktorý sa prejavil v raste cien potravín a inflácii a najviac zasiahol práve chudobnú populáciu južného Peru. Prieskumy tak ukazujú na dlhodobú „Achillovu pätu“ prezidentského mandátu Garcíu, ktorý napriek silnému ekonomickému rastu krajiny, keď medziročný ekonomický rast v porovnaní výsledkov za august 2007 a júl 2008 je 9,77 % [7], nie je schopný z tohto stavu vyťažiť a pretaviť ho do zlepšenia ekonomickej situácie najchudobnejších vrstiev. Z toho stavu rezultuje posilnenie politickej pozície opozičných strán. V prieskumoch popularity za mesiac september vedie Lourdes Floresová, líderka kresťanskej demokracie a dvojnásobná neúspešná kandidátka na post prezidentky Peru. V posledných voľbách v roku 2006 jej postup do rozhodujúceho druhého kola unikol len o niekoľko tisíc hlasov, paradoxne na jej úkor postúpil neskorší víťaz Alan García. Jej povesť smoliarky umocňuje aj fakt, že v predošlých voľbách v roku 2001 jej rovnako na postup do druhého kola chýbalo malé množstvo hlasov a opäť pred ňou stál García. Podľa posledných prieskumov je však momentálne na prvom mieste v rebríčkoch popularity, kde dosahuje 48,6 %. [8] Okrem nej sa ako najväčší odporcovia politiky prezidenta Garcíu a jeho strany APR javia nacionalistický líder a neúspešný finalista posledných prezidentských volieb Ollanta Humala a Keiko Fujimoriová, dcéra bývalého prezidenta.

Pozície verejnosti sa prejavili aj počas hromadných protestov vo viacerých mestách Peru v týždni bezprostredne po zverejnení korupčných obvinení. Protesty vedené odborovými lídrami poukazovali aj na korupciu ako jeden z hlavných problémov vlády Alana Garcíu, ale keďže boli plánované už vopred, hlavnou témou sa stalo volanie po zmene ekonomickej politiky vlády, ktorá sa ukázala ako nedostatočná pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. V reakcii na zverejnenú korupčnú aféru protestujúci požadovali demisiu celého kabinetu. [9]

Vývoj na politickej scéne

Po demisiách prezidenta Petro Perú a ministra energetiky vyzerala byť krízová situácia zažehnaná. Na to však denník Perú.21 zverejnil prepis novej audionahrávky, v ktorej sa v diskusii medzi Leónom, vplyvným členom strany APR a bývalým ministrom v prvej vláde Garcíu (1985-1990), a zástupcom spoločnosti Discovery Petroleum spomína krstné meno predsedu vládneho kabinetu Peru Jorgeho del Castilla, ktorý má podľa nahrávky napomôcť záujmom firmy aj vďaka dobrým vzťahom s prezidentom, za čo by obratom mal získať finančné prostriedky pre kampaň do volieb v roku 2011. [10] Del Castillo tieto obvinenia razantne odmietol a poprel, že by mal záujem o kandidatúru alebo jej zahraničné financovanie. Podľa jeho slov osobou spomínanou v nahrávke pod menom Jorge nie je on, nevidí teda žiadnu spojitosť medzi sebou a touto kauzou, a preto neodstúpi zo svojho postu. [11]

Opozícia sa však neuspokojila s týmto vyjadrením ani s uistením Garcíu, že chce, aby „padli všetky potrebné hlavy, aby sa Peru mohlo pohnúť vpred.“ [12] Jej základnou požiadavkou ostala výmena členov kabinetu prezidenta. Okrem toho vyčítala Garcíovi, že napriek zatknutiu Químpera sa druhému aktérovi aféry Leónovi darí unikať pred políciou.

Na tlak verejnosti a opozície napokon vláda reagovala 9. októbra podaním hromadnej demisie všetkých jej členov do rúk prezidenta Garcíu. Ešte pred tým sa niektorí ministri snažili na zasadaní Kongresu vystúpiť s prejavmi na svoju obhajobu, ale opozičné strany im v tom zabránili s tvrdením, že daný bod sa nenachádza v programe. Prezident García demisiu vlády prijal a 10. októbra sa rozhodol zostavením nového kabinetu poveriť Yehude Simóna, dovtedajšieho predsedu regionálnej samosprávy v severnom departamente Lambayeque.

Nový šéf kabinetu

Yehude Simón nie je vo vysokej politike Peru príliš známou postavou, napriek tomu má za sebou zaujímavú históriu. Prvým významným faktom je už len skutočnosť, že si ho prezident García vybral za šéfa kabinetu, keďže Simón nie je členom APR, práve naopak ako kandidát svojej strany Partido Humanista Peruano vystupoval v regionálnych voľbách v departamente Lambayeque proti súperovi z APR. Samotný Simón začal politickú činnosť v 80-tych rokoch za ľavicovú stranu Izquierda Unida. Neskôr založil hnutie Patria Libre, ale po nástupe Fujimoriho na post prezidenta bol obvinený z napomáhania terorizmu a podvratnej činnosti, za čo bol odsúdený na 20 rokov väzenia. Až v roku 2000 po Fujimoriho páde bol prepustený na slobodu a neskôr ho prezident Alejandro Toledo rehabilitoval. V roku 2001 Simón založil vlastnú stranu Movimiento Humanista Peruano situovanú od stredu doľava v politickom spektre. Idey strany v ekonomickej politike sa inšpirujú v modeli brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu. V roku 2002 v regionálnych voľbách v Lambayeque porazil stranu súčasného prezidenta Garcíu APR, čo zopakoval aj v posledných voľbách v roku 2006 a opäť sa stal gubernátorom departamentu. Podľa BBC sa Simón môže oprieť o priaznivé hodnotenie verejnosti aj vďaka úspešnej a transparentnej politike na regionálnej úrovni, ktorú vykonával v Lambayeque. [13]

Politické smerovanie novej vlády

Nový šéf kabinetu nastúpil do úradu 13. októbra a jeho prvou úlohou bolo v spolupráci s prezidentom vybrať jednotlivých ministrov, resp. rozhodnúť o tom, ktorí si svoje miesta udržia. V takejto remodelácii kabinetu sa pritom počítalo s možnosťou piatich až šiestich zmien na postoch, avšak strategicky dôležité rezorty mali ostať v rukách dovtedajších ministrov. Medzi členmi kabinetu, ktorí si svojou pozíciou mohli byť istí, boli kľúčoví ministri ako napr. minister zahraničných vecí José García Belaunde. Napokon bola výsledná rekonštrukcia vlády pomerne mierna. Okrem samotného postu jej šéfa nedošlo k zmenám v obsadení kľúčových rezortov, snáď len s výnimkou ministerstva vnútra, ktoré povedie nezávislý Remigio Hernani. Okrem toho sa zmenili šéfovia rezortov poľnohospodárstva, sociálneho rozvoja a žien, výroby, zdravotníctva a, samozrejme, energetiky. Noví ministri sú všetci, až na jedného pochádzajúceho zo Simónovej strany PHP, nestraníkmi. V súvislosti s výberom Simóna na post predsedu sa často v médiách skloňuje pojem „ľavicový obrat“ prezidenta Garcíu, ktorý chce voľbou politika z ľavicového prostredia korigovať smerovanie vládnej politiky. Skutočne v tomto smere platí, že menovanie Simóna našlo pozitívnu odozvu u ľavice a odborových predákov, ktorí boli v poslednej dobe k vláde Garcíu extrémne kritickí. Na druhej strane, opozícia v podobe nacionalistov a fujimoristov nie je s týmto Garcíovým rozhodnutím spokojná. Hoci sa Simón vyjadril, že je pripravený na dialóg so všetkými relevantnými politickými stranami, líder nacionalistickej strany Ollanta Humala prišiel s obvinením, že za dezignáciou Simóna na post šéfa vlády je politická dohoda medzi stranami APR a PHP, ktorá znemožní Simónovi konať nezávisle, keďže podľa Humalu má Simón záujem uchádzať sa o post prezidenta v nasledujúcich voľbách v roku 2011. [14] Pozitívna reakcia sa ťažko dala očakávať aj z tábora fujimoristov. Tí pripomenuli Simónove odsúdenie za terorizmus v čase prezidentovania ich „duchovného otca“ Alberta Fujimoriho. Jedinou stranou pripravenou na dialóg s vládou v novom zložení je kresťanská demokracia Lourdes Floresovej, ktorá dialóg označila za „patriotickú povinnosť“, pričom upozornila, že to ešte neznamená úmysel vstupovať s vládou do politických dohôd. [15]

Simón pri nástupe novej vlády vyhlásil, že je politicky rovnovážna a sú v nej zastúpení tak predstavitelia politických strán ako aj nestraníci z ekonomického či sociálneho sektora. Aktuálnymi cieľmi novej vlády sú ekonomická stabilizácia v podmienkach turbulentného vývoja svetovej ekonomiky a protikorupčná ofenzíva, podnietená aj posledným korupčným škandálom. Tri základné piliere, na ktoré sa bude podľa Garcíu klásť dôraz, budú boj s infláciou, chudobou a korupciou. [16] Kontinuite ekonomickej politiky má podľa Simóna napomôcť aj ponechanie ministra ekonomiky Luisa Valdiviesa vo funkcii. O protikorupčnom boji sa vyjadril, že je potrebné „bojovať až na smrť“ [17] proti tomuto neduhu.

Záver

Korupčný škandál v Peru prišiel z pohľadu prezidenta Garcíu veľmi nevhodne. Po letnom prehlbovaní sa ekonomickej krízy vo svete klesla totiž v dôsledku jej dopadu na Peru prezidentova popularita na rekordne nízku úroveň, zatiaľ čo ceny potravín a inflácia nabrali presne opačný smer. Reakciou na tento nie veľmi pozitívny kontext boli protesty chudobného juhu krajiny a odborárskych predákov, ktorí obviňovali Garcíu z neschopnosti efektívne čeliť kríze aj napriek dobrým ekonomickým ukazovateľom krajiny. Úplatkárska aféra zase odhalila tradičný problém a usvedčila z neho práve členov Garcíovej strany APR. Na druhej strane však umožnila Garcíovi uskutočniť rekonštrukciu vlády a dosadením nestraníkov zo sociálneho sektora či samotným výberom ľavicovo zmýšľajúceho Simóna na post šéfa kabinetu si aspoň na čas udobril rozhnevané sektory spoločnosti. V tomto smere možno povedať, že hoci spočiatku situácia vyzerala na ďalší Garcíov debakel, podarilo sa mu týmito personálnymi manévrami aspoň čiastočne zachrániť si tvár a utíšiť svojich kritikov.

Politický vývoj v krajine však ostáva nejasný. V každom prípade už García zrejme ani sám nemôže odmietať posun svojej politiky mierne doľava, na čo je nový kabinet vhodne zostavený. Otázna však je jeho celková projekcia pred verejnosťou, keďže Simón je zástupcom profilovo odlišnej politickej strany ako García a sám sa netají ambíciami na post prezidenta v ďalších voľbách. Existuje teda reálna hrozba, že súčasné vládnutie si Simón vysvetlí ako predvolebnú kampaň a politiku utopí do konfrontácii s Humalom a Floresovou, opozičnými lídrami, ktorí sa tiež budú chcieť opäť uchádzať o post prezidenta. Možným vysvetlením Garcíovho výberu však zostáva predpoklad o existujúcej dohode o podpore zo strany Garcíu a jeho APR pre Simónovu prezidentskú kandidatúru. V takom prípade by išlo o pomerne obratný politický manéver, ktorý by bol prospešný pre oboch zainteresovaných.

Poznámky

1) APR (Alianza Popular Revolucionaria Americana) je stredo-ľavicové politické hnutie v Latinskej Amerike. Najsilnejšiu pozíciu má v Peru, kde sa nazýva aj Partido Aprista. Politická doktrína strany ju radí medzi sociálnu demokraciu. Lídrom je súčasný prezident Alan García.

2) Kým prezident García sa spolu so svojou stranou APR od nástupu do funkcie „posúva“ v ekonomickej a zahraničnej politike čoraz viac smerom doprava a možno ho na základe jeho politiky zaradiť už medzi stredo-pravicových prezidentov, nový premiér Simón zo strany Partido Humanista Peru jednoznačne viac inklinuje k stredo-ľavicovej politike a aj vďaka tomu porazil už dva krát v regionálnych voľbách departamentu Lambayeque Garcíovu APR.

3) http://www.infolatam.com/entrada peru_alan_garcia_declara_guerra_a_la_cor-10457.html

4) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7659000/7659751.stm

5) http://www.infolatam.com/entrada/peru_la_inflacion_golpea_a_alan_garcia_y-9980.html

6) http://www.infolatam.com/entrada/peru_la_popularidad_de_alan_garcia_cae_a-10116.html

7) http://www.infolatam.com/entrada/peru_crecimiento_economico_llega_a_un_97-10124.html

8) http://www.infolatam.com/entrada/peru_la_inflacion_golpea_a_alan_garcia_y-9980.html

9) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7659000/7659751.stm

10) http://www.infolatam.com/entrada/peru_primer_ministro_no_renunciara_a_su_-10519.html

11) http://www.infolatam.com/entrada/peru_primer_ministro_niega_relacion_con_-10499.html

12) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7660000/7660753.stm

13) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7671000/7671066.stm

14) http://www.infolatam.com/entrada/peru_yehude_simon_asume_hoy_como_primer_-10588.html

15) http://www.infolatam.com/entrada/peru_yehude_simon_asume_hoy_como_primer_-10588.html

16) http://www.infolatam.com/entrada/peru_remonta_alan_garcia_tras_nombrar_a_-10658.html

17) http://www.infolatam.com/entrada/peru_el_nuevo_gobierno_lanzara_una_ofens-10563.html