Hrozba islamistov

Schôdzka odhalila najmä ich nezhody v sýrskej otázke. „Boli sme k sebe úprimní a našli sme spoločnú reč. Prišli sme však aj na to, že v našich názoroch panujú rozdiely,“ povedal po stretnutí Putin. A práve rozdiely v tom, ako vyriešiť krízu v Sýrii, sú najvážnejším kameňom úrazu.

Obaja svetoví lídri tvrdia, že Islamský štát predstavuje reálnu hrozbu, ktorou je potrebné sa serióznejšie zaoberať. Problémom však ostáva sýrsky líder Baššár Asad. Toho totiž Spojené štáty, na rozdiel od Moskvy, za lídra a partnera nepovažujú a snažia sa ho zbaviť.

Práve to Obamovi vyčítal aj Putin. „Je obrovskou chybou strániť sa spolupráce s Asadom a sýrskou vládou, ktorá proti Islamskému štátu bojuje,“ vyjadril sa Putin. O tom, že na trvalom riešení sýrskej krízy by sa malo spolupracovať s Asadom, nedávno hovorila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Úlohu Asada v riešení krízy v krajine vidia tiež odborníci. „Ak sa má Sýria obnoviť, je nutné s Asadom počítať naďalej, aj v budúcnosti,“ tvrdí český bezpečnostný analytik a generál vo výslužbe Andor Šándor.

Poukazuje na to, že snahy Spojených štátov o zmenu režimov a nastolenie mieru nedopadli vždy ideálne. „Zvrhnúť Asada by bolo ľahké. Otázne je, čo by sa dialo po tom. Američania už s tým majú svoje skúsenosti. Nezvládli povojnový Irak ani Afganistan,“ dodáva Šándor.

Putin sa Asada nevzdá

Rusko sa Asada vzdať nemieni. „Putin by bol schopný obetovať ho, ale je otázne, čo by tým získal. Terajší stav mu zatiaľ vyhovuje,“ konštatuje Václav Lídl, analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Podľa neho má angažmán Moskvy v Sýrii dôležitú moralizujúcu úlohu. „Putin chce na jednej strane odviesť pozornosť od Ukrajiny a zároveň zlepšiť svoj imidž pred ruským obyvateľstvom, medzi ktorým ešte stále vládne postsovietska nostalgia,“ tvrdí Lídl.

Podobný názor zastáva aj Šándor. „Rusko zvrhnutie Asada nechce pripustiť. Prišlo by tak o jediného silného spojenca na Blízkom východe. Taktiež by to znamenalo koniec ruských základní v sýrskom Tartúse,“ tvrdí.

Podľa odborníkov je však nutné, aby sa obe veľmoci zhodli na spoločnom postupe aspoň proti Islamskému štátu. „Rusko nie je ochotné nasadiť početné sily,“ domnieva sa Lídl. Moskva má ešte stále v pamäti, ako dopadli snahy Sovietskeho zväzu v boji proti mudžahedínom v Afganistane.

Riešením by bola prechodná vláda. Ani to však nepôjde bez toho, aby sa Rusko a Spojené štáty dohodli na Asadovom osude. „Bez Moskvy to jednoducho nepôjde. Predpokladám, že sa dohodnú aspoň na vytvorení prechodnej vlády. Aj v tej by sa však s Baššárom al-Asadom malo počítať,“ pripomenul Šándor.

Ján Meľuch