1. Prezidentské voľby

Prezident je v Kostarike, podobne ako vo väčšine latinskoamerických krajín, zároveň aj šéfom exekutívy a podľa ústavy je volený spolu s dvomi viceprezidentmi na obdobie štyroch rokov bez možnosti bezprostredného znovuzvolenia. Z tohto dôvodu sa teda o nový mandát nemohol uchádzať súčasný prezident Oscar Arías, ktorý inak vykonáva post prezidenta už druhé funkčné obdobie (1986-1990 a 2006-2010). Prezidenta volia občania priamou voľbou, pričom ak víťaz prvého kola voľby získa viac ako 40 % hlasov voličov, automaticky sa stáva prezidentom. Tento prípad nastal v histórii krajiny vždy s výnimkou roku 2002, kedy bolo potrebné aj druhé kolo voľby.

Hlavnými favoritmi volieb boli nominanti dvoch tradičných politických strán v Kostarike – vládnucej PLN (Partido Liberación Nacional) a opozičnej PAC (Partido Acción Ciudadana), ktorá pre voľby vytvorila širokú alianciu s inými stranami. Menšie šance na úspech sa pripisovali kandidátovi liberálov z PML (Partido Movimiento Libertario), ktorá je treťou najsilnejšou politickou stranou v krajine. Všetky tieto tri strany postavili do volieb veľmi skúsené osoby s bohatou minulosťou v kostarických politických kruhoch. Ostatných šesť prezidentských kandidátov nehralo v kampani ani v samotných voľbách významnejšiu úlohu.

1.1. Hlavní kandidáti a ich programy

Vládnu stranu PLN možno z politologického hľadiska zadefinovať ako sociálno-demokratickú stranu, avšak v súčasnosti s rastúcimi tendenciami k posunu do pravej časti politického spektra. Podľa niektorých analytikov ju už možno považovať skôr za „stredovú stranu“ tretej cesty, podobne ako napríklad mexickú PRI (Partido Revolucionario Institucional). V lete uplynulého roku v primárnych voľbách tejto strany uspela Laura Chinchillová, ktorá dovtedy vykonávala post prvej viceprezidentky a ministerky spravodlivosti vo vláde Oscara Aríasa. Do volieb vstupovala ako favoritka a mohla sa okrem svojich skúseností, ktoré získavala už od roku 1994, kedy sa prvý krát stala ministerkou, oprieť aj o podporu súčasného prezidenta. Politický program Chinchillovej predstavoval kontinuitu politiky súčasnej vládnej garnitúry stelesnenej prezidentom Aríasom. V ekonomickej oblasti je pre ňu charakteristická snaha pokračovať v otvorenej obchodnej politike, ktorej výrazom za posledné obdobie bolo napríklad uzavretie Dohody o voľnom obchode s USA. Takisto plánovala pokračovať v procesoch privatizácie podnikov dosiaľ patriacich štátu. Za svoje ďalšie priority si určila najmä bezpečnosť občanov, k čomu má napomôcť reforma policajných zložiek a lepší boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Opozičná ľavicová strana PAC, ktorá v posledných voľbách v roku 2006 prehrala boj o post prezidenta i o väčšinu v Národnom zhromaždení práve s PLN, sa pre prezidentské voľby rozhodla sformovať širšiu volebnú alianciu s inými stranami. Pod názvom Frente Electoral Patriótico Progresista tak do volieb vstupovala koalícia ľavicových a antineoliberálnych strán, kde PAC hrala prvoradú úlohu. Nominantom tejto koalície na post prezidenta sa stal politický veterán Ottón Solís, ktorý sa už dvakrát predtým uchádzal o post prezidenta. V roku 2002 skončil vo voľbách tretí. V posledných voľbách v roku 2006 prehral len o 1 % s terajším prezidentom Aríasom. Jeho výsledky teda mali stúpajúcu tendenciu a pred týmito voľbami veril, že tento trend potvrdí a podarí sa mu prelomiť dominanciu PLN na poste prezidenta republiky. V jeho programe dominovali typicky „ľavicové“ témy. V ekonomickej oblasti navrhoval zavedenie progresívnej dane, aby tí, ktorí viacej zarábali, platili aj vyššiu daň. Jeho cieľom sa v tomto smere stalo predovšetkým odbúranie chudoby v krajine.

Tretia v poradí politických strán v Kostarike, liberálna PML, postavila do volieb svojho zakladateľa Otta Guevaru. Ten, podobne ako Solís, participoval už na dvoch predošlých prezidentských voľbách, ale jeho vtedajšie zisky (1,7 % v roku 2002 resp. 8,7 % v roku 2006) naznačovali, že ani teraz nemá veľa šancí na víťazstvo. Samotná PLN je klasickou liberálnou až libertariánskou stranou. Založená bola s cieľom prelomiť klasický bipartizmus v kostarickom politickom systéme charakteristickom po dlhú dobu dominanciou dvoch politických strán – PLN a PAC. V politickej agende strany dominuje koncept individuálnej slobody, podporený víziou minimalizácie zásahov štátu a štátnej moci do života jednotlivca, a projekt otvorenosti ekonomiky voči zahraničiu a globalizácii ako takej. Mottom Guevarovho programu sa stala zmena – „Hagamos el cambio ya!“ (Urobme už zmenu!) V ekonomickej oblasti prezentoval neoliberálny prístup, ktorého dominantou bol plán na dolarizáciu ekonomiky a obrana voľného obchodu.

1.2. Výsledky volieb

Podľa prieskumov verejnej mienky z jesene 2009 a začiatku roku 2010 bola vysokou favoritkou volieb kandidátka vládnej strany Chinchillová, ktorá vyhrávala takmer v každom prieskume. Na druhé miesto, ale so značným odstupom od Chinchillovej, sa vo viacerých prieskumoch postupne začal presadzovať Guevara, ktorý odsúval Solísa až na tretiu pozíciu, čím de facto začal narúšať klasickú hegemóniu dvoch tradičných politických strán v Kostarike. Tieto tendencie sa napokon potvrdili aj v samotných voľbách.

Vo voľbách zvíťazila s veľkým náskokom Laura Chinchillová, ktorá získala 46, 78 % hlasov voličov, čím bola zvolená do funkcie prezidentky krajiny už v prvom kole. Jej dvaja najväčší rivali skončili za ňou s odstupom, avšak obaja prekonali 20 %-nú hranicu a ich vysoké zisky viedli analytikov k úvahe, že vo voľbách sa potvrdila transformácia politickej scény krajiny z klasicky bipartidnej na pluripartidnú (v tomto prípade tri dominantné politické strany). Na druhom mieste skončil kandidát ľavicovej opozície Solís so ziskom 25,15 %, prekvapil ale najmä kandidát liberálov Guevara, ktorý získal 20, 82 % hlasov.

2. Parlamentné voľby

Súbežne s prezidentskými voľbami sa v Kostarike tradične konali aj parlamentné voľby do jednokomorového legislatívneho orgánu – Národného zhromaždenia. Občania volili jeho 57 členov. Podobne ako pri prezidentských voľbách, aj tu platí, že volebné obdobie je na štyri roky bez možnosti bezprostredného znovuzvolenia.

V doterajšej kompozícii tohto orgánu (2006-2010) dominovali dve strany – PLN a PAC. Vládna PLN disponovala 25 kreslami a opozičná PAC 16 kreslami, pričom ostatné strany vrátane PML boli v Národnom zhromaždení zastúpené len veľmi malým počtom poslancov. Klasicky bipartidná konštelácia parlamentu sa však týmito voľbami zásadne zmenila. PLN opäť zvíťazila, tento krát so ziskom 23 kresiel, avšak za ňou sa sformoval dvojblok PAC s 11 a PML s 10 kreslami. Výsledky teda katapultovali liberálov z PML tesne za druhú najsilnejšiu stranu krajiny a podľa analytikov tak podčiarkli rozpad bipartizmu v Kostarike. V súčasnosti možno teda hovoriť o troch silných politických stranách v krajine, pričom PLN si s prehľadom udržiava primát najsilnejšej strany. Za ňou však vedú tesný boj o druhé miesto ľavičiari z PAC, ktorý zaznamenali silný prepad hlasov, a liberálna PML, ktorá naopak oproti posledným voľbám nabrala na sile a zdvojnásobila svoj počet poslancov.

3. Prognóza ďalšieho vývoja

Chinchillová sa po nástupe do funkcie stane prvou prezidentkou v histórii krajiny a celkovo deviatou ženou na prezidentskom poste v dejinách Latinskej Ameriky. Po nástupe do funkcie sa bude môcť oprieť o pomerne dobrú východiskovú pozíciu v parlamente, avšak jej strana nedisponuje nadpolovičnou väčšinou (29 kresiel) a bude teda musieť vyjednávať o podpore s menšími politickými stranami. V tomto smere nádejne sa vyjadril kandidát liberálov Guevara, ktorý deklaroval pripravenosť rokovať o vládnej koalícii svojej PML s víťaznou PLN. Už týždeň po voľbách došlo k prvému rokovaniu Chinchillovej s Guevarom o možnostiach vzájomnej spolupráce na pôde parlamentu. Očakáva sa, že s blížiacim sa májovým termínom oficiálneho nástupu prezidentky do úradu sa tieto rokovania budú zintenzívňovať. Vzájomná programová blízkosť oboch strán vytvára dobré podmienky pre dosiahnutie dohody.

Hlavnými výzvami po jej nástupe do funkcie budú ekonomika a bezpečnosť. Podľa svojich slov sa chce podieľať na ekonomickej reaktivácii krajiny, ktorú podobe ako mnohé iné zasiahla svetová hospodárska kríza. Súčasný schodok štátneho rozpočtu vo výške 4 % HDP chce v nasledujúcom roku znížiť minimálne o 1 % HDP. Jedným z nástrojov zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu má byť aj prílev zahraničných investícií, ktoré chce prilákať do krajiny.

Druhou veľkou témou sa stane vnútorná bezpečnosť a eliminácia násilia. Krajina je totiž aj kvôli svojej geografickej polohe objektom záujmu narkoobchodníkov, ktorých činnosť negatívne vyplýva na bezpečnosť občanov.

Celkový politický kurz krajiny bude charakteristický kontinuitou tak vo vnútornej politike a ekonomike, ako aj v zahraničnej politike. V oblasti ekonomiky možno očakávať pokračovanie otvorenej obchodnej politiky a orientáciu na neoliberálny model s dominanciou zahraničných investícii a pokračujúcimi privatizačnými procesmi. V zahraničnej politike Chinchillová nadviaže na stratégiu Aríasa, ktorý si získal dobrú povesť aj ako mediátor v honduraskej politickej kríze. Krajina bude naďalej viesť prudentnú zahraničnú politiku a pôsobiť vyvážene medzi oboma blokmi krajín na západnej pologuli – t.j. blokom sústredeným okolo USA a ľavicovým blokom okolo Venezuely, ktoré sa ocitali v poslednej dobe v častých slovných a diplomatických prestrelkách. Z tejto svojej neutrálnej pozície môže krajina vyťažiť ďalšiu prestíž a politický kapitál na medzinárodnej scéne.