Prekreslí rusko-ukrajinský konflikt európsku mapu? Odpovedal odborník
Václav Lídl
/ Ed. 31. 12. 2015
Ruský prezident Vladimír Putin sa pri svojich plánoch na Ukrajine prepočítal. Vycúvať z informačnej vojny už nemôže, inak by si poškodil imidž doma. Na západnej hranici si však za cenu popularity u voličov vytvoril nezmieriteľného nepriateľa. V ONLINE rozhovore to pre Aktuálne.sk povedal český odborník na Rusko Václav Lídl.
„Je zaujímavé sledovať, že ukrajinské národné uvedomenie sa spája s antagonizmom voči Rusku v dnešnej dobe. Až ruskou agresiou si totiž začínajú Ukrajnici uvedomovať svoju jednotu. Takže Putin namiesto toho, aby si vytvoril na západe spojenca, vytvoril si nezmieriteľného nepriateľa,“ odpovedal analytik jednému z čitateľov.
Ruský prezident tak vymenil popularitu u svojich voličov, ktorá je na historických maximách, za nezvratné zhoršenie vzťahov s Kyjevom. Jeho cieľom ale podľa analytika nebola územná expanzia. Z konfliktu však už pre Putina neexistuje únik bez straty.
„Teraz už nie je možné z toho vycúvať bez toho, aby nedošlo k oslabeniu jeho pozície doma – a to ako u obyvateľstva, tak aj jeho okolí a vo vládnych kruhoch,“ opísal možné dôsledky Lídl.
Najväčší risk v politickej kariére Putina je pritom podľa neho obranným krokom. Šéf Kremľa sa totiž obával, že by sa Ukrajina podpisom asociačnej dohody začala príliš približovať EÚ a oslabila by pozíciu Ruska. Kyjev a Majdan navyše ukázali mechanizmus, akým by mohol byť zvrhnutý aj jeho vlastný režim.
Ak chcete vedieť, či sa dá súčasný stav na Ukrajine prirovať k československým udalostiam z roku 1968, aké predstavy má Putin o Európe, či ktorá strana je v propagande tvrdšia a silnejšia, prečítajte si celý ONLINE rozhovor s analytikom Asociácie pre medzinárodné otázky Václavom Lídlom.
Otázky:
Peter: Dobrý deň, očakávate, že separatistické štáty Doneck a Luhansk postihne osud Republiky Srbskej krajiny v Chorvátsku ?
Václav Lídl:Áno, podľa posledného postupu ukrajinskej armády sa dá očakávať, že aspoň čo sa týka východnej Ukrajiny, sa podarí obnoviť územnú integritu štátu. Zatiaľčo v roku 2008 stála proti Rusku vrecková armáda Michaila Saakašviliho, v prípade Ukrajiny stojí proti Rusku druhá najväčšia vojenská mocnosť postsovietskeho priestoru. Riešenie otázky Krymu bude dlhodobejšie, už len vzhľadom na väčšiu etnickú rôznorodosť polostrova. Ďakujem za otázky. Mrzí ma, že som nestihol zodpovedať všetky. Dúfam, že sa mi podarilo zodpovedať aspoň tie najdôležitejšie. Prajem všetkým pekný deň. Václav Lídl
Peter: Stal sa Putin väznom svojej propagandy? Dá sa z jeho strany vycúvať z tejto situácie bez straty tváre doma?
Václav Lídl:Podľa vývoja posledných udalostí sa zdá, že Putin sa vo svojich odhadoch situácie prepočítal. Teraz už nie je možné z toho vycúvať bez toho, aby nedošlo k oslabeniu jeho pozície doma – a to ako u obyvateľstva, tak aj jeho okolí a vo vládnych kruhoch. Vladimír Putin sa na začiatku tohto roka odhodlal k najväčšiemu risku svojej politickej kariéry, ale je nutné si uvedomiť, že išlo skôr o obranný krok. Rovnako ako v prípade Gruzínska v roku 2008. Putin sa obával toho, že po podpise asociačnej dohody by sa Ukrajina začala približovať EÚ, čo by oslabilo pozíciu jeho režimu v Rusku. Najmä vzhľadom na zlepšovanie ekonomickej situácie Ukrajiny, ale aj preto, že by sa tým dostávala spod vplyvu Ruska. Keď došlo k revolúcii v Kyjeve, tak demonštranti proti Janukovyčovi ukázali mechanizmus, ktorým môže byť zvrhnutý aj Putinov režim. Na to musel reagovať informačnou vojnou, ktorá mala diskreditovať Majdan a aj novú moc v Kyjeve.
miro: Nezdá sa Vám, že všetky správy a hodnotenie stavu na Ukrajine sú len jednofarebné. Pripomína mi to obdobie pred rokom 1989. Nič nie je jednofarebné, len chlebodárcovia sú iný. Vtedy boli červený a teraz sú ……….. .
Václav Lídl:Je určite možné, že mediálny diskurz na západe je viac naklonený súčasnej kyjevskej vláde, ale je to len prirodzené, keďže Západ má záujem, aby sa s ňou Ukrajina aj naďalej zbližovala. Bohužiaľ množstvo západných komentátorov a novinárov príliš personifikuje Putinov režim a neuvedomuje si jeho zložitosť. Často tak prispieva k dojmu, že ide o propagandu namierenú proti Kremľu. Na druhú stranu je nutné podotknúť, že propaganda, a v tomto prípade je toto slovo naozaj na mieste, zo strany Kremľa je mnohonásobne silnejšia. Väčšina médii v Ruskej federácii je priamo vlastnená štátom alebo záujmovými kruhmi napojenými na režim, ktoré spoločne vedú informačnú vojnu proti Ukrajine. Do toho spadá cielené používanie termínov ako „fašisti, Banderovci, puč v Kyjeve“, ktorých cieľom je zvýšiť podporu Putinovho režimu a jeho postupu na Ukrajine. To sa im darí. Podľa posledných prieskumov Levada centre podporuje Putina 88 percent obyvateľov Ruska. Je dôležité si uvedomiť, že po 14 rokoch vlády má súčasný ruský prezident najväčšiu podporu práve teraz. Tak zrejme hlavným cieľom jeho konania na Ukrajine posilnenie vnútropolitickej pozície a nie expanzia za hranicami.
Ján: myslím si, že Ukrajina prežíva svoj rok 1968, ale s tým rozdielom, že urputne bojuje za svoju slobodu. Rusko zase raz ukázalo, že je len a len agresor, aký je Váš názor v tejto veci?
Václav Lídl:Nie je úplne vhodné porovnávať prípad Československa z roku 1968 a Ukrajiny v roku 2014. V prípade ČSR došlo k invázii štátov Varšavského paktu vedeného Sovietskym zväzom. Tie sa snažili udržať Československo ako súčasť východného bloku. V porovnaní s tým v prípade Ukrajiny ide o už spomínanú „novú vojnu“, kedy Rusko priamo inváziu nevedie, len podporuje proruské elementy. Dôležité je zdôrazniť to, že v prvom prípade išlo o Sovietsky zväz a v druhom o Ruskú federáciu. S tým, že motiváciou Putinovho režimu je akási forma Panslovanstva. Už niekoľkokrát Putin vo svojich vyjadreniach spomínal koncept tzv. „Ruského sveta (Russkogo mira)“ a sám seba stavia do pozície človeka, ktorý by tento svet mal znovu zjednotiť. To je ale v rozpore s jeho politikou vytvorenia Euroázijskej únie, ktorá by mala vzniknúť v januári 2015 a mala by predstavovať miernejšiu obdobu Sovietskeho zväzu – teda aj s neslovanskými štátmi južného Kaukazu a strednej Ázie. V súčasnosti sa koncept Euroázijskej únie zdá pravdepodobnejší ako zjednotenie Ruského sveta, ktorého základom bolo spojenie Ukrajiny a Ruska, ktoré už dnes nie je možné. Je zaujímavé sledovať, že ukrajinské národné uvedomenie sa spája s antagonizmom voči Rusku v dnešnej dobe. Až ruskou agresiou si začínajú Ukrajnici uvedomovať svoju jednotu. Takže Putin namiesto toho, aby si vytvoril na západe spojenca, vytvoril si nezmieriteľného nepriateľa.
Eduard Žákovic:Nemalo by Anglicko a USA ako garant Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 konať prísnejšie voči Rusku ? Dá sa inak ako sankciami konať voči porušovaniu medzinarodneho prava Ruskom ? Nie je to precedens a názorná ukážka že medzinarodné právo vlastne neplatí ?
Václav Lídl:Máte pravdu, Anglicko a Spojené štáty sú prostredníctvom Budapeštianskeho memoranda garantom územnej integrity Ukrajiny a podľa toho sa snažia v tomto prípade aj konať. To znamená, žvyšovaním sankcií proti Rusku. Je dôležité si uvedomiť, že zmyslom sankcii je donútiť medzinárodnepolitického hráča, aby zmenil svoje správanie. A to sa dá docieliť len ich postupným stupňovaním a sprísňovaním. Len strach ho môže donútiť, aby sa začal správať inak. Dôležité je aj to, že signatárom memoranda je aj Rusko, ktoré si priamo pripojilo časť ukrajinského územia – ktorého územnú celistvosť garantuje. Ak sa táto situácia nebude riešiť, môže ísť o otvorenie Pandorinej skrinky, pretože už nebude existovať garancia, že ak sa dohodne niečo v medzinárodnom práve, tak nebude platiť. Ktorý štát bude ochotný s Ruskom podpísať zmluvu, keď si nebude istý, že ju bude dodržiavať?
Jaro z Kezmarku.: Preco sudruh Fico zvysuje zavislost SR na Rusku napriklad presadzovanim vystavby nezmyselnej sirokorozhodnej zeleznice, vystavbou dalsich 2-och blokov jadrovej elekttasrne v Mochovciach a dodanych jadrovych reaktorov samozrejme z Ruska. Nakupom jadroveho paliva z Ruska, atd. Ved SR vstupila do EU a nie do unie s 🙂 Ruskom. Ale sudruh Fico postupuje a kona tak ako keby sme boli v unii s Ruskom a podla hesla so ZSSR na vecne casy, ved su predsa sudruhovia. Dakujem za odpoved, Jaro z Kezmarku.
Václav Lídl:Je logické, že väčšina európskych štátov má svoje ekonomické záujmy v Rusku a naopak ono má svoje záujmy v týchto krajinách. Je to najväčší obchodný partner EÚ. Napriek tomu je dôležité rozlišovať úroveň ekonomických a politických vzťahov.
Rudolf Strary:Veríte, že súčasný konflikt, medzi USA, EU a Ruskom začalo pár stovák demonštrantov naozaj iba ako spontánny protest proti odmietnutiu prístupových rokovaní s EU Janukovičom?
Václav Lídl:Myslím si, že išlo skutočne o prejav slobodnej vôle obyvateľov Ukrajiny, ktorí boli v prvom rade nespokojní s korupciou a zlou ekonomickou situáciou. Druhým kľúčovým momentom bol fakt, že vtedajší prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Je nutné si priznať, že veľká časť ukrajinského obyvateľstva má prehnané očakávania od podpisu tejto dohody. Napriek tomu to vidím ako kľúčový moment a nehľadal by som za počiatkom tohto konfliktu na Ukrajine priamu intervenciu Západu alebo Ruska.
Milan: Čo si myslite o cvičení ruských vzdušných sil? A myslite si že sa dá ešte dosiahnuť mierové rokovanie? A myslíte si že bude studená vojna alebo ešte niečo iné?
Václav Lídl:Čo sa týka cvičenia ruských vzdušných síl, to má rovnakú úlohu ako čiastočné mobilizácie a cvičenia na ukrajinských hraniciach, ktoré prebiehajú už od januára tohto roka – a to vytvoriť diplomatický tlak na ukrajinské vedenie, aby zbrzdili vojenské akcie proti proruským separatistom. Nejde o nič iné ako o hrozbu, ktorá ale pravdepodobne nebude naplnená. To by totiž znamenalo otvorenú vojnu. Ide len o ukážku sily. Pri mierových rokovaniach pôjde najmä o to, ako si také rokovanie nadefinujeme. Do súčasnej chvíle Ukrajina a Rusko neprerušili diplomatické styky. Kvôli ekonomickej previazanosti. Je to jedna z prvých situácii v histórii, kedy dva štáty vedú vojnu, ale neprerušili diplomatické styky. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie z pohľadu medzinárodného práva, bude veľmi zložité nadizajnovať spôsob, akým by sa to mohlo vyriešiť. Ekonomicky, vojensky a informačne už táto vojna prebieha, ale ani jedna strana to z rôznych dôvodov oficiálne nepotvrdila. V podstate pre novú politickú elitu v Kyjeve je neprípustné akýmkoľvek spôsobom rokovať s Ruskom, kým nedôjde k vráteniu Krymu. Ukrajnskému politikovi, ktorý by na to pristúpil, by to zlomilo politický väz. Ak by sa Putin rozhodol vrátiť Krym, tak by to zase oslabilo jeho vnútropolitickú pozíciu. Najpravdepodobnejší je preto scenár, že Krym sa zaradí medzi zmrazené konflikty v postsovietskom priestore. Teda minimálne do doby, kým bude v Kremli súčasný režim. V rámci ruskej expertnej obce sa začínajú uvedomovať, že cieľom sankcii Západu nie je oslabenie Ruska, ale zmena režimu. Len tak môže totiž dosiahnuť integritu Ukrajiny, to ale znamená, že Rusku neostane nič iné len ten konflikt vyhrocovať a môže dôjsť k tomu, ako píše Dmitrij Trenin, že sa objaví nová forma studenej vojny. Nie je to príliš pravdepodobné, ale je to možné. Rozdiel oproti jej prvej verzii by bol v tom, že by neexistovala rovnováha medzi súperiacimi blokmi. Tak by tento stret viedol k nevyhnutnému pádu Putinovho režimu. Izoláciu totiž nemôže ustáť.
Sambor: Pozdravujem vás pán Lídl. Už som čítal vaše články. Chcem sa opýtať na váš názor = Súčasná Kyjevská vláda ako aj ostatné vlády Doneckej oblasti sú dôsledkom Majdanu, teda zvhrnutie vlády Janukoviča tj. puču. Z hľadiska práva obe vlády sú rovnocenné. Podobne vznikli pred 100 rokmi nové štáty. Prečo teraz západ uznáva len vládu Porošenka, ktorá je silne nacionalisticky založená a nadôvažok ju priamo podporuje USA. Nie je to iba preto, aby USA mohlo mať tzv. priamu nárazníkovú zónu na Rusko v prípade vojny, ktorá otázka sa častejšie objavuje vo vládnucich kruhoch USA? Ďakujem za vašu odpoveď.
Václav Lídl:Prezident Janukovyč bol odvolaný legálne zvoleným parlamentom, takže nešlo o ústavný puč. Celé používanie výrazov ako puč, fašisti a Banderovci je len súčasťou informačnej vojny Ruska, vedenej proti Ukrajine. Čo sa týka nárazníkovej zóny voči Rusku, tento pohľad nie je príliš realistický. Pocit obkľúčenia Ruska je prítomný v ruskej vládnucej elite už od októbrovej revolúcie a cyklicky sa vracia. Vrátil sa v určitej podobe aj po páde Sovietskeho zväzu, kedy sa k moci postupne začali dostávať ľudia z ozbrojených zložiek a tajných služieb, vychovaných v sovietskej mentalite. Priamy vojenský stret medzi Severatlantickou aliancou a Ruskom je v dnešnej dobe absolútne nemysliteľný, už len preto, že Rusko má druhý najväčší jadrový arzenál na svete. Práve z toho dôvodu Putinov režim vedie na Ukrajine „novú vojnu“, kedy ju nevedie priamo, ale len prostredníctvom proruských separatistov. Je paradoxné, že práve Rusko, porazené v studenej vojne, bolo schopné ako prvé sa prispôsobiť a prísť s touto novou podobou vojny v podmienkach 21. storočia.
Tomáš:Dobrý deň, zaujal by ma vás názor na to, co môžeme očakávať od Ruska v reakcii na schválenie sankcii? A druha otazka, aké nástroje zostávajú EU, ak Rusko nezmení svoj postoj. Kde by bolo možné sankcie este pritvrdit? Ďakujem za odpovede
Václav Lídl:Dobrý deň, zdravím všetkých čitateľov Aktuálne.sk. Dúfam, že stihnem odpovedať na všetky otázky. Ja si myslím, že najmä teraz po páde malajziského lietadla, je Putinov režim zahnaný medzinárodne do kúta. Sú tri scenáre ďalšieho vývoja, ako sa z toho môže dostať: 1. Prvá možnosť je podobná tomu, čo sa dialo po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008, to znamená, že sa im podarí nájsť nejakého prostredníka napríklad z európskeho štátu – v Gruzínsku to bol Nicolas Sarkozy francúzsky prezident – a nejako sa podarí uznať status quo – Krym ostane Rusku a na Ukrajine separatizmu ukončí a armáda dokončí dobývanie územia. 2. Putin si môže uvedomiť, že prehral v tejto geopolitickej hre a nemôže ďalej postupovať na Ukrajine, pretože nemá príliš kam. Väčšina bývalých medzinárodných partnerov sa už totiž obrátila proti nemu. Pokúsi sa preto deeskalovať situáciu na Ukrajine. Rusko sa na Ukrajine neangažovalo preto, že chcelo získať nové územia, ale preto, že režim potreboval zvýšiť svoju podporu doma. Ten bol oslabený kvôli masovým protestom z rokov 2011-2012 a zhoršujúcej sa ekonomickej situácii. To by ale znamenalo pre Putina prehru. 3. Putin si neprizná prehru a bude sa snažiť situáciu dohrať až do konca. Konflikt na Ukrajine sa v takomto prípade bude naťahovať na celé roky.
