Keď sa Fatah naposledy zišiel na kongrese, jeho lídri boli ešte v exile a samopal bol ich rokovacím jazykom. Dnes Fatah vládne Západnému brehu, je nádejou Západu na mierové usporiadanie medzi Izraelom a Palestíncami, jeho čelní predstavitelia sa považujú za umiernených vodcov. S troškou zveličenia by sa dalo povedať, že najväčším nepriateľom Fatahu dnes nie je Izrael, ale Palestínčania podporujúci Hamas.

Fatah už kongres urgentne potreboval. Jeho ústredný výbor vekovo pripomínal politbyro ÚV KSSZ. Deväť z jeho dvadsaťjeden členov odišlo počas svojho funkčného obdobia na druhý svet. Napriek tomu bola v hnutí silná opozícia proti konaniu konferencie, najmä vďaka rozhodnutiu šéfa Fatahu Mahmúda Abbása organizovať kongres bez diskusie s vedením a tiež rozhodnutiu organizovať kongres oslobodeneckej organizácie pod dohľadom okupačnej správy.

Stará a mladá garda

Na konferencii sa proti sebe postavili dva silné bloky. Na jednej strane stála „stará garda“, ktorá viedla Fatah od poslednej konferencie a medzi Palestínčanmi je spájaná najmä s korupciou, nepotizmom a netransparentnosťou. Na druhej strane stála „mladá garda“ (aj keď nazvať mladými ľudí okolo päťdesiatky si vyžaduje veľa predstavivosti), ktorá sa od tých „starých“ líši najmä pragmatickejším pohľadom na Hamas a relatívne čistejším morálnym štítom.

Výsledky kongresu sú prekvapujúce pre všetkých, ktorí mali prehnané očakávania. Konferencia nepriniesla zázračný prerod hnutia. Je to stále Fatah, síce s faceliftingom a po školení vyjednávania, ale stále je to organizácia s cieľom oslobodiť Palestínu. Nevzdala sa ozbrojeného boja, aj keď mnohí na Západe by si to želali. Pre jeho politických lídrov by to však znamenalo slabošstvo, najmä v čase, keď boj za oslobodenie Palestíny nie je dokončený.

Rovnako sa Fatah ohradil proti pokračujúcemu budovaniu osád na Západnom brehu. Čakal by však niekto od palestínskej politickej strany, že bude podporovať izraelské nacionalistické kroky (ktoré sú okrem toho minimálne diskutabilné z pohľadu medzinárodného práva)? Neprekvapuje tiež ani to, že Fatah odmieta uznať Izrael ako židovský štát. V Izraeli žije veľa Palestínčanov a zapretie ich identity je pre akúkoľvek palestínsku frakciu neprípustné.

Fatah sa rozhodol kopírovať Izrael v otázke Jeruzalema a opakuje to, čo vyhlasujú izraelskí lídri – že Jeruzalem je nedeliteľný. Obe strany však majú opačný názor na to, komu má pripadnúť. Nie je však veľmi nepochopiteľné, že v čase, keď z Tel Avivu neprichádza žiaden pozitívny signál, prijíma Fatah takúto pozíciu.

Takí aj onakí

Ak po politickej stránke nenastali prevratné zmeny, zemetrasenie sa udialo v Ústrednom výbore. Spomedzi gerontokratov, ktorí sa znova uchádzali o svoje pozície, neuspela ani polovica. Mladá garda, ktorá vyrástla pod izraelskou okupáciou, získala dominantné postavenie. Najkontroverznejším medzi nimi je Marwan Bargútí, ktorého telavivský súd odsúdil na päť doživotí za terorizmus. Bargútího proces ignoroval medzinárodné štandardy a mnohé jeho okolnosti boli v protiklade s medzinárodným právom – Bargútí bol zadržaný Izraelom na území, kde na to Izrael nemal právo, podľa Ženevských konvencií nemal právo ho previezť do Izraela, Bargútí nebol informovaný pri zatknutí o obvineniach. Bargútí, ktorý bol jedným z vodcov druhej intifády, je považovaný za palestínskeho národného hrdinu a jedno prímerie medzi Fatahom a Hamasom už dohodol. Napriek svojej prominentnej úlohe v druhej intifáde a odsúdeniu však Bargútí vždy hovoril o spolunažívaní s Izraelom podľa princípu dvoch štátov a zároveň odsudzoval samovražedné atentáty na civilné obyvateľstvo v Izraeli.

Delegáti tak zabezpečili, že do ústredného výboru sa dostanú ľudia s pragmatickým prístupom nielen k Izraelu, ale aj k Hamasu. Líder Hamasu Chalíd Mišál nedávno vyhlásil, že je ochotný uznať Izrael v hraniciach spred roku 1967.

Po zvolení Baracka Obamu sa z jeho okolia ozývali hlasy, ktoré hovorili o tom, že tieto hranice budú základom jeho blízkovýchodného mierového plánu. Kombinácia týchto faktorov môže znamenať, že už čoskoro uvidíme reálne kroky na vyriešenie palestínskeho problému. Aj konferencia Fatahu však ukázala, že prvým ťahom je nájsť spoločnú reč medzi Fatahom a Hamasom.