To však neznamená, že by neexistovali favoriti. Práve naopak – existuje mnoho mužov, ktorí sa spomínajú v možnom súboji o Mubarakovo kreslo. Dvomi najčastejšie spomínaními kandidátmi sú Gamal Mubarak, prezidentov syn a Omar Sulejman, šéf všemocnej tajnej služby.

Gamal Mubarak je bývalý investičný bankár a šéf Politickej kancelárie vládnucej Národnej demokratickej strany. Gamal je považnovaný za technokrata a stál v pozadí ekonomických reforiem, ktoré prebehli v krajine za posledných desať rokov. Oproti nemu stojí muž, ktorý riadi egyptskú tajnú službu. Podobne ako súčasný prezident, aj on má na konte bohatú kariéru v armáde. Právomoci Mukhabaratu sú extrémne široké, ich prirovnanie k americkým službám by zahŕňalo FBI, CIA, Secret Service a pravdepodobne aj niektoré diplomatické aktivity State Departmentu.

Vyzeralo by to na jasný súboj medzi dvomi silnými mužmi, keby sa tento súboj neodohrával na Blízkom východe. Gamal Mubarak je možno obľúbený medzi bohatou biznis elitou krajiny, ale viacerí predstavitelia armády majú pochybnosti o jeho schopnosti viesť krajinu. A pre Sulejmana jeho armádna kariéra neznamená, že podporu armády má zaručenú. Okrem toho, zmeny egyptskej ústavy za posledných päť rokov neumožňujú aktívnym vojenským činiteľom uchádzať sa o politické funkcie (Sulejman je stále generálporučíkom) a vyžaduje od nich minimálne jednoročné členstvo v Národnej demokratickej strane. Kandidovať za prezidenta ako nezávislý je takmer nemožné.

Vďaka tejto komplikovanej spleti mocenskej siete v Egypte je nasledovníctvo vďačnou témou pre rôzne teórie. Jednou z nich je možnosť prezidetského kresla pre Gamala Mubaraka, ktorý by potom ponechal vo funkcii Sulejmana. Inou možnosťou je prevrat pod vedením armády, ktorého výsledok je ťažké prorokovať. Ako povedal pre Economist jeden z egyptských analytikov „v deň keď Mubarak zomrie budú v uliciach tanky“. Predstaviť si v takej situácii tvár Hillary Clinton, pre ktorú je Egypt jedným z hlavných blízkovýchodných spojencov, si radšej ani nechceme.

Aj keď súčasný prezident odmieta akokoľvek zasahovať do nástupníckeho boja, usilovne pracuje aspoň na prevencii prevratu zo strany islamistov. Neskoro na jar a v lete začal tvrdý zákrok proti Moslimskému bratstvu a najmä jeho prominentným členom. Režim prvý krát po dlhej dobe zasiahol do skutočne vysokých stupňov organizácie a zatkol ľudí s veľkým politickým aj finančným vplyvom medzi Bratmi.

Ani jeden z dvoch potenciálnych kandidátov neponúka vážnu zmenu pre bežných Egypťanov. Verejné služby, sociálna sieť, ani školstvo sa nezlepšia výberom jedného z dvoch kandidátov. Egypťanom by teda mohlo byť jedno, kto sa postaví na čelo štátu. Oni však, žiaľbohu, nie sú tí, na ktorých názore teraz záleží…