Novodobé pirátstvo, NATO a EÚ
V roku 2008 sa NATO a neskôr aj EÚ začali vážne zaoberať problémom, ktorý sa dá s troškou preháňania nazvať rozprávkovým. Dlhú dobu totiž patrili útoky pirátov na lode na mori ozaj len rozprávkovým knihám. Tejto dobe je však koniec. Novodobé pirátstvo sa stalo významným problémom pre medzinárodný obchod a bezpečnosť.
Pirátstvo je v článku 101 Dohovoru OSN o morskom práve definované ako akýkoľvek skutok spáchaný pre súkromné účely posádkou alebo cestujúcimi na súkromnej lodi, alebo súkromnom lietadle namierený na šírom mori proti inej lodi, alebo inému lietadlu, alebo proti osobám a majetku na ich palube alebo proti lodi, lietadlu, osobám alebo majetku v mieste nepodliehajúcom jurisdikcii žiadneho štátu.
Novodobí piráti
Tento článok je zameraný na iniciatívy NATO a Európskej únie na boj proti námornému pirátstvu v oblasti Afrického rohu. V tejto oblasti prechádza denne okolo 250 lodí a patrí medzi najdôležitejšie spomedzi obchodných trás. V oblasti Adenského zálivu a pri pobreží Somálska došlo v roku 2008 k významnému nárastu incidentov pirátstva. Zatiaľ čo v roku 2006 sa podľa Medzinárodného námorného úradu Medzinárodnej obchodnej komory udialo len 10 pirátskych útokov v Adenskom zálive, v prvých troch kvartáloch roku 2008 ich bolo už 63. Odhaduje sa tiež, že na výkupnom bolo v roku 2008 zaplatených zhruba 150 miliónov USD. Somálsko je krajina s de facto neexistujúcou vládou a piráti obsadzovaním lodí a následným vymáhaním výkupného získavajú financie na pokračovanie občianskej vojny, ktorá v krajine trvá už druhé desaťročie. Jedným z najznepokojujúcejších prvkov vývoja v medzinárodnom pirátstve pri pobreží Somálska je fakt, že útoky na lode sú čoraz odvážnejšie. Zatiaľ čo doteraz sa väčšina pirátskych útokov odohrávala na lode ktoré boli zakotvené alebo v prístave, v Adenskom zálive piráti útočia na lode „za jazdy“, často za použitia strelných zbraní, ale aj granátometov či prenosných protilietadlových striel. Významnou výhodou pre pirátov je, že neexistencia vlády znamená aj ich relatívnu bezpečnosť na mori. Okrem toho piráti využívajú malé loďky podobné tým, ktoré pri svojej každodennej práci používajú rybári pri somálskom pobreží. Hľadať piráta pomedzi zhruba tromi tisíckami maličkých rybárskych lodiek je ako hľadať ihlu v kope sena.
Problematike námorného pirátstva sa venovala v roku 2008 aj Bezpečnostná rada OSN. V rezolúcii 1814 z 15. mája 2008 zaoberajúcou sa situáciou v Somálsku vyzvala BR OSN okrem iného na ochranu konvojov Svetového potravinového programu smerujúcich do SomálskaV rezolúcii 1816 z 2. júna 2008 vyjadrila BR svoje znepokojenie nad vývojom situácie a nad ohrozením konvojov s potravinovou pomocou pre Somálsko. BR OSN sa v tejto rezolúcii odvolala na Dohovor OSN o morskom práve vrátane častí ktoré povoľujú prijať kroky na potlačenie pirátstva vrátanie vstupu na palubu, prehľadanie a zadržanie ľudí podozrivých z pirátstva. BR OSN rozhodla, že štáty spolupracujúce so somálskou prechodnou federálnou vládou pri potláčaní námorného pirátstva môžu vstúpiť do teritoriálnych vôd Somálska za účelom boja proti pirátom a použiť všetky potrebné spôsoby na potlačenie aktov pirátstva. Rezolúcia 1838 zo 7.októbra 2008 sa nesie v podobnom duchu a vyzýva na spoluprácu s prechodnou federálnou vládou a tiež na zabezpečenie konvojov Svetového potravinového programu do Somálska. V tejto rezolúcii konala BR OSN v rámci siedmej kapitoly Charty.
Prvou operáciou zameranou na boj proti pirátstvu je iniciatíva Spojenej pracovnej skupiny 150 pod velením USA, ktorá konala v rámci operácie Trvalá sloboda – Africký roh. Spomedzi európskych krajín sa tejto iniciatívy zúčastnilo Dánsko. V súčasnosti sa v oblasti nachádza cca 15 vojenských lodí, ktoré zabezpečujú bezpečnosť námornej prepravy.
NATO a Allied Provider
25. septembra 2008 požiadal generálny tajomník OSN NATO o pomoc pri ochrane dodávok potravín do Somálska v rámci Svetového potravinového programu (WFP). Ministri obrany NATO s poskytnutím pomoci súhlasili na neformálnom zasadnutí Severoatlantickej rady v Budapešti 8.10.2008 a operácia sa začala 24. októbra 2008.
Operácia Allied Provider bola založená na rezolúciách BR OSN č. 1814, 1816 a 1838. Operácia ako taká bola multinárodná a zúčastnili sa jej lode z piatich krajín. Hlavnou úlohou operácie bola ochrana konvojov WFP a patrolovanie v oblasti, ale v širšom zmysle sa dá úloha nazvať aj odradením pirátov. Vlajková loď operácie ITS Durrand de la Penne bola talianská, tri ďalšie lode boli z Grécka, Turecka a Veľkej Británie, zásobovaciu loď poskytlo Nemecko. Medzi hlavné úspechy operácie patrí úspešné eskortovanie siedmych potravinových konvojov WFP, ktoré dodali do Somálska spolu 29 tisíc metrických ton potravinovej pomoci. Počas trvania operácie Allied Provider sa v oblasti Adenského zálivu odohrali 32 útokov pirátov a 12 lodí bolo unesených. Počas trvania operácie Allied Provider došlo aj k najslávnejšiemu útoku pirátov na saudský supertanker Sirius Star, ktorý mal na palube 20% dennej ropnej produkcie z kráľovstva a piráti ho obsadili za 20 minút. Sirius Star neprechádzal priamo v oblasti Adenského zálivu, ale viac než 800 km juhovýchodne od pobrežia Kene.
Allied provider bol od začiatku plánovaný ako dočasná operácia. Operácia bola vykonávaná Stálou námornou skupinou NATO 2 (Standing NATO Maritime Group 2) a jej veliteľom bol taliansky kontraadmirál Giovanni Gumierno. Operácia Allied Provider spadala pod Veliteľstvo spojeneckých spoločných námorných síl v Neapoli. Týždeň po odobrení Severoatlantickou radou sa lode námornej skupiny presunuli do oblasti Suezského prieplavu, kde neskôr niektoré z nich pokračovali na vopred plánovanú návštevu prístavov v oblasti Perzského zálivu v rámci Istanbulskej iniciatívy pre spoluprácu.
Podľa vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe Johna Craddocka operácia Allied Provider potvrdila, že Aliancia je schopná rýchlo reagovať na vyvýjajúcu sa krízu. Napriek tomu, že operácia sa skončila v decembri 2008, NATO v súčasnosti zvažuje jej obnovenie s vyšším počtom lodí v oblasti.
EÚ a jej Atalanta
Po skončení operácie NATO Allied Provider ju prebrala Európska únia ako Operáciu Atalanta. Táto misia bola schválená Radou EÚ na zasadnutí 8.12. 2008 na základe rezolúcií BR OSN č. 1814, 1816, 1838 a 1846.
Na rozdiel od misie NATO, ktorá sa podieľalo na stabilizovaní situácie v somálskych vodách len vojensky, je EUNAVFOR Operácia Atalanta súčasťou komplexnej snahy EÚ na pomoc Somálsku. Európska únia sa podieľa na podpore prechodnej vlády v Somálsku, poskytuje krajine humanitárnu pomoc a podieľa sa okrem iného aj na podpore policajných síl v krajine.
Tak ako Allied Provider, aj Operácia Atalanta mala za úlohu najmä ochranu potravinových konvojov WFP, ale aj ochranu iných komerčných plavidiel a boj proti pirátstvu všeobecne. Veliteľmi operácie boli britský kontraadmirál Philipp Jones ako operačný veliteľ EÚ a grécky komodor Antonios Papaioannou ako veliteľ síl EÚ. Komodor Papaioannou bude v apríli vystriedaný španielským kapitánom Juanom Garatom Caramém. Veliteľstvo operácie sa nachádza v britskom Northwoode. Operácia Atalanta bola na začiatku plánovaná na obdobie 12 mesiacov, pričom sa rátalo so zapojením aspoň šiestich fregát a aspoň troch lietadiel. Celkovo sa počítalo zo zapojením zhruba 1200 členov personálu. Rozpočet operácie je striedmy a dosahuje výšku 8.3 milióna Eur. Lode zúčastňujúce sa operácie pod vlajkou EÚ pochádzajú z Talianska, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Grécka a Španielska a pridala sa k ním aj loď z Nórska. V najbližšej budúcnosti sa počíta aj s jednokami z Holandska, Belgicka či Švédska.
Jedným zo znakov operácie je aj právomoc zadržať, zatknúť alebo presunúť osoby podozrivé z pirátstva. Tieto môžu byť súdené buď v krajinách EÚ alebo v Keni na základe dohody medzi EÚ a Keňou. Ak by chceli podozrivých súdiť krajiny EÚ, museli by byť signatármi Dohody OSN o morskom práve a zároveň signatármi Konvencie o potláčaní protiprávnych aktov proti bezpečnosti námornej navigácie. V súčasnosti sú medzi členskými štátmi EÚ len 3 alebo 4 krajiny, ktoré sú schopné viesť súdne procesy proti pirátom na svojej pôde. Aj preto bola podpísané dohoda s Keňou 6.marca 2009, na základe ktorej boli už o štyri dni do Kene dodaní prví podozriví z pirátstva.
Okrem Kene však samozrejme operácia EÚ spolupracuje aj s ostatnými krajinami, ktoré majú v oblasti svoje vojenské lode v oblasti. Medzi tieto krajiny patrí Rusko, Čína, India či USA.
Medzi najzaujimavejšie a určite aj najinovatívnejšie aktivity misie Atalanta patrí internetová stránka www.mschoa.eu, kde môžu spoločnosti registrovať svoje lode a ich trasy prechádzajúce oblasťou. Napomáhajú tým veleniu EUNAVFOR poznať najviac zraniteľné miesta a zároveň informujú velenie o polohe svojich lodí. Velenie EUNAVFOR tvrdí, že spomedzi vyše 1500 lodí, ktoré boli registrované spoločnosťami od decembra 2008 nebola ani jedna napadnutá pirátmi. Výsledkom operácie Atalanta je zníženie počtu pirátskych útokov v Adenskom zálive a pri pobreží Somálska, a tiež zlepšenie boja proti medzinárodnému pirátstvu.
Oveľa zaujímavejší je však politický aspekt misie Atalanta. Operácia Atalanta totiť môže znamenať ďalší krok k etablovaniu Európskej únie ako vojenskej mocnosti. Krajiny vo vnútri EÚ sú rozdelené vo svojich názoroch na to, do akej miery sa má EÚ vojensky angažovať. Francúzsko je krajinou, ktorá sa najviac angažuje za hlbšej vojenskej spolupráci v rámci EÚ a bolo tiež krajinou, ktorá bola najaktívnejšia v boji proti pirátom, keď do oblasti poslala dve lode eše pred začiatkom operácie NATO. Na druhej strane stoja krajiny, ktoré by radšej videli EÚ viac sa angažovať v štruktúrach NATO – medzi tieto krajiny patrí napríklad Veľká Británia, odkiaľ pochádza mnoho kritikov operácie Atalanta.
Keď pätnásti robia to isté…
V súčasnosti operuje v oblasti Adenského zálivu zhruba 15 vojenských lodí, ktoré operujú pod vlajkami štátov alebo medzinárodných operácii. Napriek tomu stále nemožno hovoriť o víťazstve nad pirátmi a to z niekoľkých dôvodov. Ako bolo v úvode spomenuté, v somálskych podmienkach je často veľmí ťažké až nemožné rozoznať rybársku loď od pirátskej. Okrem toho, príčinou pirátstva v somálskych vodách je vnútorná situácia v krajine a preto je nemožné oddeľovať jedno od druhého alebo riešiť len jednu zo zložiek. V neposlednom rade však treba brať do úvahy aj samotnú veľkosť oblasti, v ktorej je aj 15 moderne vyzbrojených lodí neschopných zabezpečiť 100% ochranu.
Zaujímavým prvkom je pomalé presadzovanie Európskej únie ako vojenskej mocnosti, krok, ktorý si len málo pozorovateľov všíma. V tomto ohľade ide o dôležitý aspekt vývoja v rámci EÚ.
V závere je dôležité znova pripomenúť, že riešenie problému pirátstva v Somálsku je odsúdené na neúspech, pokiaľ bude znamenať len hľadanie riešenia na mori. Kľúčom je totiž normalizácia života na pevnine.
Použité zdroje:
‚Combating piracy off Somalia‘,Strategic Comments (2009),15:1,1 — 2
