Rozsudky smrti nad vyše šesťsto obvinenými podporovateľmi egyptského Moslimského bratstva nie sú jedným typom tranzičnej spravodlivosti. Masové procesy nemožno taktiež vnímať len ako mediálnu zábavu pre verejnosť, ktorá by mala odvrátiť pozornosť Egypťanov od reálnych problémov. Opakované hromadné rozsudky smrti alebo doživotného väzenia sú mechanizmom zakorenenia starého policajného štátu na Níle.

V Egypte sa neobjavuje nová forma tranzičnej spravodlivosti, ktorá by volala po zmierení, reparáciách, zodpovednosti, inštitucionálnej reforme či hľadaní pravdy. Svedčí o tom forma, akú tieto procesy získali. Súdne konania sú krátke, obvinenia bezobsažné, teatrálne vykonanie tragicky úsmevné, dramaturgia budí hnev, ale aj súhlas verejnosti.

Celý komentář si můžete přečíst v deníku SME, kde vyšel 4. května 2014.