Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Je Rusko kvôli Putinovým expanzívnym chúťkam v slepej uličke? Moskva nemá veľmi na výber

Václav Lídl Václav Lídl / Ed. 31. 12. 2015

Za veľmi silné považujú analytici, ktorých Aktuálne.sk oslovilo, sankcie, ktoré na Rusko uvalila Európska únia pred niekoľkými dňami. Po pomerne mäkkých opatreniach, tak tretia vlna sankcií, udrela na Moskvu v plnej sile.

Analytik českej Asociace pro medzinárodní otázky Václav Lídl pre Aktuálne.sk poznamenal, že tieto opatrenia majú nezvratné dopady nielen na samotnú ruskú ekonomiku, ale aj na imidž tejto krajiny. Napriek tomu ale neočakáva, že ruský prezident Vladimír Putin pod tlakom sankcií zmení svoju rétoriku a činy.

„Vladimír Putin a jeho najbližšie okolie si nemôžu dovoliť ustupovať, pretože už nie je kam. Vrátenie Krymu či rezignácia na podporu etnických Rusov v zahraničí, v tomto prípade mám na mysli predovšetkým proruských separatistov na východe Ukrajiny, by výrazne oslabilo vnútornú pozíciu Putinovho režimu,“ vysvetľuje expert Asociace pro medzinárodní otázky (AMO).

Ako totiž zároveň pripomína, autoritatívne režimy, ktoré výrazným spôsobom zlyhali v agresívne vedenej zahraničnej politike, nemajú väčšinou dlhý život. Ako príklad pritom uvádza osud argentínskej vojenskej chunty po prehratej Falklandskej vojne v roku 1982 či gréckej chunty po tureckej invázii na Cypre v roku 1974.

„Hlavným cieľom ruského konania na Ukrajine je zrejme zvýšenie podpory Putinovho režimu v samotnom Rusku. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je v tomto smere Kremeľ viac než úspešný a tak zatiaľ nemá veľa dôvodov svoj postup meniť,“ skonštatoval Lídl pre Aktuálne.sk.

To však nezmení nič na tom, že ruská ekonomika bude trpieť. Ako totiž hovorí analytik AMO, Moskva sa síce môže pokúsiť preorientovať svoj vývoz kľúčových surovín na ázijské trhy, predovšetkým do Číny, ale v takom prípade narazí na neexistujúcu infraštruktúru potrebnú na obchod.

„Navyše Číňania nikdy nebudú ochotní Rusku zaplatiť európske ceny. Okrem toho bude Peking na každé zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom reagovať tým, že bude od Moskvy požadovať kompenzácie za zhoršenie vzťahov so Západom v podobe zliav na dodávky,“ zdôraznil analytik Asociace pro medzinárodní otázky.

Vylúčiť však napriek tomu nemôže ani to, že Kremeľ sa bude snažiť zvyšovať ceny energií pre svojich európskych odberateľov. Takáto politika Moskvy sa však môže nakoniec obrátiť proti jej dlhodobým záujmom. Posilní to len trendy z posledných rokov o diverzifikáciu dodávok týchto komodít.

„Posledné mesiace ukázali, že ak je Európa dostatočne motivovaná, alternatívni dodávatelia tu sú. Inak povedané, keď Rusko zvýši ceny energetických surovín, bude ešte jednoduchšie dovážať uhľovodíky za podobné ceny od zálivových štátov alebo zo severnej Afriky,“ dodal Lídl pre Aktuálne.sk.

Ďalší z analytikov Asociace pro medzinárodní otázky Michal Lebduška istú malú šancu na zmenu postoja Ruska však predsa vidí. Ako ale upozorňuje, v rukách ju majú skôr samotní ruskí občania, než Európa a jej spojenci.

„Ak existuje nejaká šanca, aby Rusko prehodnotilo svoj postup, tak to skôr bude v situácii, keby v Rusku prišlo k vnútornému boju o moc. Správa o niečom podobnom sa už pomaly objavujú. Nezdá sa ale, že by rozhodujúci tlak mal prísť v najbližšej dobe od ruskej spoločnosti, takže by muselo ísť o iniciatívu zhora,“ skonštatoval Lebduška pre Aktuálne.sk.

Popularita je u Putina na prvom mieste

Podobný názor má na súčasnú situáciu po prijatí sankcií voči Rusku aj analytik Stredoeurópskej strategickej rady (CEPI) Jaroslav Naď. Ten priznáva, že ich hĺbka išla ďalej, než by pred niekoľkými týždňami ešte predpokladal.

„Fakt je však ten, že ruský prezident Vladimír Putin sa dnes viac pozerá na nálady obyvateľov Ruskej federácie a tie sú, aj vzhľadom na mediálne manipulácie, výrazne naklonené v jeho prospech. Preto nebude mať nejaký vážny dôvod, aby výrazne menil svoju zahraničnú politiku z tak agresívnej, ako ju nastavil na začiatku tohto roka,“ skonštatoval Naď pre Aktuálne.sk.

Zároveň si myslí, že ruská odpoveď na európske sankcie nezostane len pri zákaze dovozu poľského ovocia a zeleniny. Nasledovať môže spísanie zoznamu konkrétnych krajín, voči ktorým Kremeľ zavedie isté protiopatrenia.

„Či už to bude pri potravinách, ako sme to videli v nedávnom prípade Gruzínska, tak možno už aj na iné tovary a komodity. (…) V situácii, v ktorej Rusko však je, si nemyslím, že by sa prípadné sankcie mohli dotknúť aj európskeho energetického sektora,“ hovorí analytik Stredoeurópskej strategickej rady.

Čo sa týka spomínanej možnosti zvýšenia cien za energetické suroviny pre európskych odberateľov, pôjde podľa neho o to, na ako dlho majú jednotlivé štáty podpísané s Moskvou zmluvu o ich dodávke. Považuje totiž za nemysliteľné, aby Rusko menilo ceny počas platnosti týchto dohôd.

„Tie krajiny, kde kontrakty končia v horizonte roka – dvoch, sa môžu pripraviť na to, že Ruská federácia sa bude snažiť eliminovať masívne dopady tretieho kola sankcií práve zvýšením príjmu z predaja plynu, ropy alebo elektriny,“ pripomína Naď pre Aktuálne.sk.

Navyše Moskva si je vedomá, že uvalené sankcie zvýšia aj jej náklady na dodávku týchto komodít. Nebude môcť totiž na Západe kupovať moderné technológie, ktoré jej prepravu zlacňujú.

Povstanú protieurópske vášne?

Zaujímavé pritom bude sledovať nielen ekonomické dopady sankcií na oboch stranách, ale aj to, ako na ne budú reagovať samotní občania Ruska.

Analytik Stredoeurópskej strategickej rady (CEPI) Jaroslav Naď síce neočakáva nárast protieurópskych nálad, skôr očakáva cielené kampane na podporu predaja domácich výrobkov. To je totiž jedna z mála ciest, ako Moskvy bude môcť zaplátať finančnú dieru, ktorá jej po uvalení sankcií v rozpočte vznikne.

„Ak to však aj vznikne, bude to len dočasné riešenie. Aj ľudia v Ruskej federácii sú totiž už zvyknutí na istý štandard, istú kvalitu. Segment veľmi bohatých ľudí síce nie je až tak veľký, ale v číslach sú to státisíce ľudí. A tí majú záujem o západný štandard. Budú tak vytvárať priamy či nepriamy nátlak na Putinovu administratívu,“ vyhlásil Naď pre Aktuálne.sk.

Ako totiž hovorí analytik Asociace pre medzinárodní otázky Václav Lídl, nevylučuje, že sa kremeľská propaganda bude snažiť vyvolávať protieurópske nálady medzi Rusmi.

„Pre budúcnosť to môže znamenať jediné a to, že dôjde k ešte väčšiemu vyhroteniu vzťahov na úrovni Rusko-Západ. Mnohí ruskí zahranično-politickí experti sa pohrávajú s myšlienkou, že sa blíži druhé kolo studenej vojny. Dúfam, že tomu tak nie je, ale vylúčiť sa to dnes s istotou nedá,“ uzavrel Lídl pre Aktuálne.sk.

Analytik AMO Michal Lebduška súhlasí, že ruská spoločnosť si už do značnej miery navykla na konzumný štýl života a len ťažko by sa tak lúčila s produktami zo Západu. Aj preto žiaden bojkot výrobkov neočakáva.

Lebduška preto skôr očakáva spomínané možné embargo na niektoré európske potraviny a podobný druh tovaru. Aj taký scenár je však podľa neho dočasný a opadne v momente, kedy sa začne výraznejšie prepadať životná úroveň Rusov.

Autor: Ladislav Bariak

Původní vydání: Je Rusko kvôli Putinovým expanzívnym chúťkam v slepej uličke? Moskva nemá veľmi na výber

Přejít
Tagy
Tagy
Evropa 3198
Rusko 1118
Ukrajina 859
ukrajinská krize 462
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz
Odebírejte naše novinky