Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Ukrajinská kríza ako na dlani. Chcete vedieť, o čo v skutočnosti ide? Čítajte

Václav Lídl Václav Lídl / Ed. 24. 11. 2015

ROZHOVOR Rusi od začiatku chcú, aby bol Donbas súčasťou Ukrajiny. Ideálne však v rámci konfederácie, ktorá centrálnu vládu oslabí. Naopak, Ukrajinci už Donbas ani veľmi nechcú, nemôžu to však nahlas povedať. Pre ParlamentnéListy.sk to povedal český analytik pre postsovietsky priestor Václav Lídl.

Ukrajina teraz ako keby zmizla z televíznych obrazoviek. Znamená to, že by sa v konflikte na východe nič zásadného nedialo?

Rozhodne sa nedá povedať, že by sa tam nič nedialo. Nedochádza tam síce k vzniku zamrznutého konfliktu, tak ako to mnohí tvrdia, ale prebiehajú tam obmedzené pozičné boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou. Napríklad v oblasti doneckého letiska, kde prebiehali takmer od začiatku minulého roku. Tá situácia je reálne zakonzervovaná, ale neblížime sa k vytvoreniu ďalšieho zamrznutého konfliktu, pretože by to neprospelo Rusku. Keby konflikt naozaj zamrzol, tak by Rusko nemohlo ďalej tlačiť na Ukrajinu a fakticky by to znamenalo určitú stabilizáciu Doneckej ako aj Luhanskej ľudovej republiky. V praktickej rovine by Rusko muselo týchto separatistov neustále finančne podporovať. Ide o to, že obyvateľstvo je ochotné znášať zlú životnú úroveň počas vojny. Keď však vojna prestane, je potrebné situáciu stabilizovať a ja si nemyslím, že v súčasnosti Rusku jeho hospodárstvo dovoľuje realizovať veľké finančné prostriedky, ktoré by tomuto regiónu navrátili pôvodnú životnú úroveň.

Tvrdíte, že nejde o zamrznutý konflikt. V čom je rozdielne tzv. Novorusko od povedzme Podnesterska, Abcházka alebo Južného Osetska?

Rozdiel je predovšetkým v období, keď tieto konflikty zamŕzali. Ostatné konflikty zamrzli v 90. rokoch, keď Rusko bolo príliš slabé na to, aby viac projektovalo svoju mocenskú pozíciu v zahraničí. Kľúčový je návrat Vladimira Putina do prezidentského kresla v roku 2012, ktorý sa odvtedy snaží vytvoriť Euroázijskú úniu. Putin chce, aby jej členom bola aj Ukrajina, keďže ide o kultúrne a jazykovo blízky štát, s druhou najväčšou populáciou z krajín bývalého ZSSR. Bez Ukrajiny by zároveň zostala Euroázijská únia skôr úniou ázijskou. Putin chce preto ďalej zahraničnú politiku Ukrajiny ovplyvňovať a to by pri podobnom zamrznutom konflikte, aký vidíme v ďalších krajinách postsovietskeho priestoru, nebolo možné. Cieľom je jednoducho naďalej zmena režimu v Kyjeve.

Znamená to teda, že Rusko chce, aby územia ovládané separatistami boli súčasťou Ukrajiny?

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov toto hovorí od začiatku. Rusí chcú, aby Donbas bol súčasťou Ukrajiny, no v rámci zmeneného ústavného poriadku. Ideálne v rámci nejakej konfederácie, kde by boli až také absurdné veci ako vlastná zahraničná politika jednotlivých konfederačných subjektov. Cieľom je v prvom rade to, aby Donbas zostal súčasťou Ukrajiny a pritom ju oslabil. Je pravda, že podľa posledných náznakov si ani samotná Ukrajina príliš nepraje Donbas znovu dobyť. Takže v podstate je ten Donbas taký horúci zemiak, ktorý ani Ukrajina, ani Rusko veľmi nechce. Ukrajina to však oficiálne povedať nemôže a Rusko si zas nemôže dovoliť prestať separatistov slovne a materiálne podporovať.

Ako to vnímajú obyvatelia v separatistických regiónoch? Sú lojálni k tzv. Novorusku? Z rôznych televíznych dokumentov to vyzerá tak, že nové vlády vnímajú pozitívne alebo neutrálne s ojedinelými prípadmi odporu.

Ja to asi vidím rovnako. Určite dôležitú rolu v podpore miestneho obyvateľstva zohráva postsovietska nostalgia. Separatistické vlády dosť hrajú na túto strunu. Taktiež je treba vziať do úvahy, že mnohí ľudia, ktorí s týmito vládami nesúhlasili, utiekli, čo, samozrejme, oslabilo možný odpor. Potom treba prizerať na to, že tá krajina je vo vojne, čiže tam sa otvorene nesúhlasné postoje vyjadrujú ťažko.

Ako to vyzerá so zložením separatistických ozbrojených síl? Podľa niektorých názorov sú väčšinovo tvorené ruskými vojakmi, iní odborníci tvrdia, že, naopak, ide najmä o miestnych obyvateľov. Kto prevažuje?

Ja sa domnievam, že v rôznych fázach konfliktu tam bolo väčšie či menšie množstvo príslušníkov ruských ozbrojených síl. To je nesporné. Ich počet sa zvyšoval vo chvíli, keď sa rútila obrana separatistov. Nechcel by som špekulovať o ich percentuálnom podiele, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako veľmi Rusko chce alebo nechce eskalovať situáciu na východe Ukrajiny.

V separatistických regiónoch sa budú konať voľby. Čo môžeme od nich očakávať?

Separatisti a Rusko budú tvrdiť, že separatistickí lídri majú väčšiu legitimitu, zatiaľ čo Západ povie, že to tak nie je. Mňa však bude zaujímať, ktorí západní politici sa zúčastnia na voľbách ako pozorovatelia. Ich účasť bude vypovedať o vplyve Ruska v Európskej únii. Inak z volieb nie je možné očakávať nejaký prielom. Bude to skôr rituálna záležitosť, rovnako ako bola v Sovietskom zväze.

Voľby sa konajú v súlade s dohodami z Minska. Prečo ich teda Ukrajina kritizuje?

Problém je v tom, že tá dohoda je natoľko vágna, že obom stranám umožňuje jej rôzne a pre nich často výhodné výklady. Takže separatisti môžu tvrdiť, že voľby boli legitímne, pričom Ukrajina povie, že boli neslobodné. V minských dohodách je taktiež stanovená určitá postupnosť krokov, pričom obe strany sa obviňujú z porušenia tejto postupnosti.

Ako vyzerá vojenská podpora, ktorú Kyjevu poskytuje Západ?

Ide o širokú paletu rôznych druhov podpory od lekárskej pomoci, keď sú ukrajinskí vojaci liečení na Západe, až po dodávky vojenského materiálu. Podľa mojich informácií však nejde o zbrane. Ďalej sú, samozrejme, na Ukrajine rôzni západní inštruktori.

Původní vydání: Ukrajinská kríza ako na dlani. Chcete vedieť, o čo v skutočnosti ide? Čítajte

Přejít
Tagy
Tagy
Postsovětský prostor 426
Rusko 975
Ukrajina 828
mezinárodní bezpečnost 1077
ukrajinská krize 454
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz