Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Aktuálně:

Přidej se k nám: AMO hledá zájemce a zájemkyně o stáž!

Referendum vo Veľkej Británii bude veľkou skúškou aj pre Slovensko

Kryštof Kruliš Kryštof Kruliš / Ed. 27. 11. 2015

Aj keď Británia neplánuje zrušiť ohlasované referendum o zotrvaní v Európskej únii, posledné udalosti naznačujú, že sa do rozlúčky s EÚ až tak nehrnie. Ak sa jej podarí dosiahnuť nejaké ústupky, s odchodom si to zrejme rozmyslí.

Spomenuté referendum bude pritom veľkou skúškou nielen pre Britov a Úniu, ale aj pre Slovensko. Je totiž pravdepodobné, že sa uskutoční práve v čase, keď Slovensko prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ, teda v druhej polovici budúceho roka.

Staronový britský premiér David Cameron pôvodne sľúbil, že ľudové hlasovanie o tom, či jeho krajina zostane v EÚ, vyhlási do konca roku 2017. Dnes je jasné, že sa to urýchli a mohlo by sa konať už v júli či septembri 2016.

Dôvodom je, aby prebehlo ešte pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku na jar 2017 a nemeckými parlamentnými voľbami v septembri toho istého roku.

Podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku čaká orgány Európskej únie kolotoč rokovaní s britskými predstaviteľmi, do ktorých popri Európskej komisii a Európskej rady bude zrejme ako budúca predsednícka krajina zasahovať aj Slovensko. „Budeme zohrávať dosť podstatnú úlohu,“ uviedol Bilčík.

Brexit? Skôr nie ako áno

„Brexit“, ako sa označuje možné vystúpenie Británie z EÚ, sa však po nedávnych voľbách, ktoré s prehľadom vyhrala Konzervatívna strana, zdá byť čoraz menej pravdepodobný.

Ako napríklad vyhlásil bývalý konzervatívny minister zahraničných vecí Malcolm Rifkind, na konci celej diskusie o svojej budúcnosti v EÚ sa Briti rozhodnú zostať v Únii. Cameron podľa neho referendum síce vyhlási, lebo to sľúbil, ale dodrží aj to, že sa pokúsi pre Britov vyjednať lepšie podmienky. „Obyvateľom potom odporučí, aby zostali súčasťou EÚ,“ odhadol Rifkind.

Jeho predpoklady potvrdzujú i výsledky posledného prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého sa v prípade úspešných reforiem väčšina Britov vysloví proti odchodu z Únie.

Len 17-percentnú šancu dávajú „Brexitu“ aj experti z portálu Open Europe, ktorý združuje ekonómov, analytikov a komentátorov z Británie a ďalších európskych štátov.

Rozlúčka s EÚ by napokon Londýn vyšla dosť draho. Podľa štúdie nemeckej Bertelsmannovej nadácie a Ifo-Inštitútu v Mníchove by Briti za stratu členstva v Únii mohli zaplatiť až 300 miliárd eur, pričom by škodovali oveľa viac ako iné štáty EÚ.

Následky by sa naplno neprejavili hneď, ale asi až v roku 2030. Veľmi by utrpel obchod medzi Britániou a ostatnými európskymi krajinami, ktorý by bol podstatne drahší. Výkon britskej ekonomiky by tak mohol klesnúť až o 14 percent.

Ústup konzervatívcov

To, že by sa Briti rozhodli opustiť EÚ, nepovažujú za pravdepodobné ani odborníci na zahraničnú politiku, ktorých oslovil portál Aktuálne.sk.

Bilčík poukázal na to, že konečným výsledkom by mohol byť kompromis medzi Britániou a zvyšnou európskou „dvadsaťsedmičkou“.

„Je naozaj cítiť, že konzervatívci sú za zotrvanie v EÚ a podmienky, o ktorých budú rokovať, chcú nastaviť tak, aby boli prijateľné pre EÚ aj pre Britov,“ vysvetlil s tým, že k „Brexitu“ s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde.

Rovnaký názor má i český analytik Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO), ktorý prednáša na Metropolitnej univerzite v Prahe. Podľa neho bude záležať na tom, či sa Cameronovi podarí vyrokovať lepšie podmienky pre Britániu v rámci EÚ. Keby uspel, mohol by to použiť na to, aby svojich krajanov od „Brexitu“ odhovoril.

Podľa Kruliša si Cameron v skutočnosti ani nikdy neprial, aby Británia vystúpila z Únie, viac-menej ho k takej politike dotlačili okolnosti.

Škóti stoja za EÚ

Do referenda môže okrem toho zasiahnuť Škótsko, ktoré chce zostať súčasťou EÚ. Dokonca tvrdí, že by sa nemali brať do úvahy celoplošné výsledky v rámci Británie, ale podľa jednotlivých častí britského kráľovstva.

A keby tam referendum neuspelo, neuspelo by ani to celoštátne. Išlo by o isté právo veta, čo by zabránilo „Brexitu“, aj keby ho chceli Angličania.

„Myslím si, že konzervatívci vypočujú hlas Škótska a referendum usporiadajú pre všetky časti Británie osobitne. Tak by vlastne krajina zostala v EÚ,“ naznačil Kruliš.

Je však presvedčený, že keby aj nevyšiel tento scenár a konalo by sa celobritské referendum, Briti sa vyslovia proti vystúpeniu z Únie. „Cameron by to bol schopný podať tak, že pre Britániu sa to vyplatí,“ doplnil český analytik.

Pravdepodobnosť „Brexitu“ je podľa neho malá, ale ak by predsa len k nemu došlo, pre Britániu by to mohlo znamenať, že príde o Škótsko, ktoré sa už dlhé roky pokúša vyhlásiť samostatnosť. Odchod Británie z EÚ by tieto separatistické snahy iba posilnil.

Sociálna pomoc a prisťahovalci

Otázne zostáva, čo z britských požiadaviek dokáže Cameron presadiť a kde narazí na odpor EÚ. Dá sa očakávať, že vyjednávanie bude ťažké.

Spory vyvoláva najmä snaha Británie obmedziť prisťahovalectvo z ostatných štátov Únie. Tí, čo nemajú pracovnú ponuku, by podľa Britov mali zostať za hranicami. Okrem toho by všetci prisťahovalci počas štyroch rokov po príchode nemali mať nárok na detské prídavky, sociálne byty a ďalšie formy štátnej pomoci.

Británia tak reaguje na situáciu, keď v posledných rokoch čelí státisícom cudzincov z východnej Európy, ktorí do krajiny často ani neprichádzajú za prácou, ale za sociálnymi výhodami.

„Potrebujeme diskusiu o tom, že ľudia sem prichádzajú a využívajú sociálny štát bez toho, aby niekedy platili dane. Chceme reformy, ktoré povedú k tomu, že sem ľudia prídu, aby pracovali, a nie aby dostávali sociálnu pomoc,“ zdôraznil nedávno John Redwood, ktorý patrí medzi vedúcich euroskeptikov v Konzervatívnej strane.

Britské snahy obmedziť prisťahovalectvo však medzitým odmietla nemecká kancelárka Angela Merkelová aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, pretože je to proti zásade voľného pohybu v rámci EÚ.

Diskriminácia cudzincov

Podľa Bilčíka je sporné tiež plánované opatrenie, aby isté sociálne benefity štyri roky nedostávali aj ľudia, ktorí v Británii pracujú. „To by bolo možné považovať za diskrimináciu na trhu práce, čo ide proti základným slobodám EÚ,“ objasnil analytik.

Prijať takéto opatrenie by sa zrejme nedalo bez toho, aby sa otvorili základné zmluvy s EÚ. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu teraz Británia postaví.

Kruliš pripomína, že otvárať základné zmluvy EÚ nechce nikto. Bolo by to príliš zložité a mohli by to zneužiť ďalšie štáty, ako napríklad Grécko, aby takým spôsobom presadili vlastné požiadavky.

„Preto si myslím, že k zmenám v základných zmluvách nepríde. Skôr pôjde o to, ako sa rozdelia kompetencie na základe nejakej politickej dohody,“ usúdil Kruliš. Čo sa týka istých zmien v sociálnej oblasti, tie by Cameronova vláda mohla doma presadiť sama.

Hľadanie kompromisu

Briti bojujú aj za väčšie právomoci pre národné parlamenty. Podľa Bilčíka sa usilujú o to, aby jednotlivé členské štáty mohli v prípade nesúhlasu ukázať Bruselu „červenú kartu“. To by znamenalo, že ak Európska komisia schváli niečo, čo členské štáty neodobria, bude to musieť stiahnuť.

„Británia chce zrejme záruku, že nebude viazaná k užšej európskej integrácii,“ vysvetlil Kruliš. Ani to však nie sú prekážky, pre ktoré by Briti museli vystúpiť z Únie. Táto krajina má napokon už dnes veľa výnimiek, ktoré si vymohla ešte v minulosti.

Nájsť výhodný kompromis, ktorý by vyhovoval obom stranám, preto pre Camerona nakoniec nemusí byť také ťažké, ako sa dnes na prvý pohľad zdá.

Autor: Radovan Krčmárik

Původní vydání: Referendum vo Veľkej Británii bude veľkou skúškou aj pre Slovensko

Přejít
Tagy
Tagy
Evropa 3029
Evropská unie 1921
Spojené království 570
volby 1203
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz