Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Aktuálně:

Pracovní nabídka: Hledáme do týmu provozního & finančního manažera / manažerku

Radary budú, Gripeny sú stále v nedohľadne

Jakub Kufčák Jakub Kufčák / Ed. 26. 11. 2015

O ďalšom megatendri je rozhodnuté. Po zlyhaní dohody s Českom o spoločnom nákupe radarov sa slovenské ministerstvo obrany rozhodlo vypísať súťaž na ich dodávku samostatne.

Podmienky tendra zverejnil v stredu vo svojom vestníku Úrad pre verejné obstarávanie. Za tri 3D rádiolokátory plánuje rezort zaplatiť maximálne 60 miliónov eur bez DPH. Šéf rezortu Martin Glváč ešte stále nerozhodol o ďalšej diskutovanej téme, a to o osude stíhacieho letectva. Rokovania o prenajímaní švédskych Gripenov viaznu.

Podľa Glváča sú však v súčasnosti prioritou radary. „V tom verejnom obstarávaní sme vydali všetky základné technické parametre. Cena nám určite vyjde z tendra. Predpokladám, že bude nižšia, ako sú naše odhady,“ informoval Glváč. Tender rezort vyhlásil na tri 3D radary stredného dosahu najviac za 60 miliónov eur. „Predmetnú sumu máme v našom rozpočte. Samozrejme, máme ambíciu, keď už bude jasný víťaz, aby sme spolu rokovali o možnosti posunutia a rozloženia splátok,“ priblížil minister.

Rezort chce obstarať dva stroje do konca roka 2016 a jeden do konca roka 2020 s možnosťou opcie na ďalší kus. To znamená, že na štvrtý kus by ministerstvo nemuselo vypísať ďalší tender, ale mohlo by ho automaticky kúpiť od dodávateľa prvých troch. Kto Slovensku napokon rádiolokátory dodá, by malo byť známe po vyhodnotení tendra v októbri.

O vyhlásení medzinárodného tendra na nákup radarov rozhodla vláda ešte koncom minulého roka. Životnosť súčasných ruských strojov sa postupne končí a predĺžiť sa nedá, nakoľko ich výrobca sa nachádza na sankčnom zozname EÚ. „Stroje musia mať všetky atesty, plniť úlohy, letecké spôsobilosti. To sa nemôže robiť radarmi, ktoré sú po životnosti,“ argumentuje minister, podľa ktorého funkčnosť jedného zo súčasných sovietskych strojov sa končí už na budúci rok.

Pôvodne mali krajiny V4 spoločne zabezpečiť výrobu a vývoj rádiolokátorov pre všetky štáty. Od projektu však postupne odstúpilo Poľsko a Česká republika sa rozhodla vypísať výberové konanie s vlastnými podmienkami. Slovenský rezort obrany sa spoločného projektu vzdať nechcel a snažil sa o spoluprácu so západným susedom. „Ešte sme sa pokúšali dohodnúť s Českou republikou, ale tá ide iným spôsobom. Pokúsil som sa vrátiť do hry spoločné obstarávanie, ale my už dlhšie čakať nemôžeme,“ mieni Glváč, podľa ktorého rezort oficiálne stanovisko českej strany dostal začiatkom mája. Svoj negatívny postoj k spoločnému postupu však Česi pred médiami od začiatku rokovaní netajili.

Spoločná akvizícia by bola výhodnejšia aj podľa Jakuba Kufčáka, analytika českej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Výhodnejší by spoločný nákup asi bol, ale pravdepodobne by to predĺžilo nákupný proces a následné doručenie obom armádam, čo ide proti rýchlej potrebe nahradiť staré radary,“ zhodnotil analytik.

Modernizácia armády je dnes v plnom prúde a okrem radarov rezort stále rokuje o prenájme stíhačiek Gripen švédskej výroby. Tie by mali nahradiť ruské stroje MiG-29. Vyzerá to však tak, že oba rezorty sa nedokážu dohodnúť, a tak sú výsledky rokovania v nedohľadne.

„Rokovania so švédskou stranou prebiehali intenzívne každý týždeň. V súčasnosti čakáme na to, aby švédska strana delegovala ľudí, ktorí budú môcť reagovať na naše požiadavky na mieste,“ uviedol pre denník Pravda Glváč. Dodal, že jeho cieľom je, aby sa v otázke Gripenov rozhodlo či už pozitívne, alebo negatívne a dôležitým faktorom je cena.

Ak prenájom stíhacích lietadiel stroskotá, má rezort pripravené dve alternatívy. „Predĺženie abonentnej zmluvy či dočasná ochrana nášho vzdušného priestoru českou stranou,“ doplnil minister. Prvá možnosť znamená predĺžiť životnosť súčasným migom a tým aj udržať závislosť od dodávok náhradných dielcov z Ruska. Druhá možnosť by znamenala zrušenie slovenského stíhacieho letectva.

O tomto variante rezort obrany uvažoval už aj za bývalého vedenia, tvrdí Tomáš Švec, prezident Zväzu vojakov SR. „Pokiaľ majú ozbrojené sily napĺňať úlohy, ktoré majú dané zákonom, bez stíhacieho letectva na to schopné nebudú,“ uviedol Švec a upozornil, že to by si žiadalo rozsiahle legislatívne zmeny. Analytik Kufčák by z možností, ktoré má dnes Slovensko, volil prenájom Gripenov. „Je potrebné obmedzovať zbrojnú závislosť od štátov, ktoré sú mimo NATO a EÚ. Rozhodne by som volil prenájom Gripenov,“ argumentuje analytik, ktorý pripúšťa možnosť zrušenia stíhacieho letectva, ktoré je dnes na úkor modernizácie a udržateľnosti pozemných síl.

Aj uplynulý rok rezort obrany armádu vynovoval. Odklepol nákup dvoch taktických lietadiel Spartan, 700 útočných pušiek, deviatich amerických vrtuľníkov či nových terénnych vozidiel. To všetko za vyše 317 miliónov eur. Okrem toho má rozbehnutý spoločný tender s rezortom vnútra na nákup krátkych guľových zbraní za 34,1 milióna eur. Ministerstvo má podľa Glváča pripravenú aj špecifikáciu na nákup kolesovej techniky.

Původní vydání: Radary budú, Gripeny sú stále v nedohľadne

Přejít
Tagy
Tagy
Evropa 2938
NATO 377
mezinárodní bezpečnost 1083
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz