Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Predstavujú nedemokratické režimy vo Východnej Európe a Strednej Ázii bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko?

Lenka Kovačovská Lenka Kovačovská / Ed. 22. 2. 2016

Koniec studenej vojny znamenal na jednej strane zníženie celosvetového napätia, no na druhej strane sa medzinárodné bezpečnostné prostredie stalo neprehľadnejším a pre tvorcov bezpečnostnej politiky jednotlivých štátov horšie uchopiteľným. Rozpad Sovietskeho zväzu zastihol štáty Varšavskej zmluvy nepripravené na vedenie vlastnej vojensko-bezpečnostnej politiky. Mocensko-bezpečnostné vákuum v krajinách strednej a východnej Európy tak bolo vyplnené najskôr programom Partnerstvo pre mier a neskôr dokonca plným začlenením týchto štátov do Severoatlantickej aliancie.

Proces demokratizácie a stabilizácie štátov, ktorý sa dal do pohybu s rozpadom Sovietskeho zväzu však nebol vo všetkých týchto štátoch tak úspešný a jednoznačný ako v strednej Európe. Asi najvýraznejšie a hlavne najviditeľnejšie zlyhanie mladej demokracie predstavuje autoritatívny režim v Bielorusku. Tento posledný ostrovček totality v Európe, pevne ovládaný prezidentom Alexanderom Lukašenkom predstavuje akýsi skanzen, ktorý nám pripomína našu nie až tak dávnu minulosť a zároveň nás upozorňuje na to, aká krehká je i naša nová demokracia a že ju nesmieme považovať za samozrejmosť. Demokracia bola nedávno ohrozená i u našich bezprostredných susedov, na Ukrajine, kde však občianska spoločnosť i za viac či menej výraznej podpory medzinárodného spoločenstva dokázala demokratické princípy ubrániť. Šťastný koniec v podobe víťazstva demokracie a definitívneho odvrhnutia totality je však v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu skôr výnimkou. Prevažná väčšina z nich sa po čiastočných neúspešných pokusoch o zavádzanie prvkov demokracie a tržnej ekonomiky predsa len vrátila k starej dobrej a históriou odskúšanej metóde vlády pevnej ruky – či pevných rúk – a pomerne vysokej miere štátom poskytovaných istôt a paternalizmu. Môžu tieto nedemokratické režimy vo východnej Európe a strednej Ázii predstavovať pre Slovenskú republiku bezpečnostnú hrozbu?

Pred tým, ako sa pokúsim zodpovedať túto neľahkú otázku je nutné poznamenať, že samotný pojem bezpečnosť štátu je treba chápať v oveľa širšom význame, ako len maximálne možnú elimináciu hrozby ozbrojeného útoku. Na pojem bezpečnosť štátu sa musíme dívať z viacerých na prvý pohľad rôznorodých aspektov (ekonomický, vojenský, environmenálny, energetický, sociálny, atď.), ktoré vo svojej komplexnosti dávajú detailnú analýzu silných a slabých stránok bezpečnosti štátu ako i analýzu možných príležitostí a hrozieb.

Asi najdiskutovanejším bezpečnostným aspektom je práve bezpečnosť vojenská. S určitou dávkou úľavy môžeme prehlásiť, že Slovenskej republike v súčastnej dobe žiadna akútna hrozba v podobe vojenského útoku nehrozí. Predstavujú nedemokratické režimy vo východnej Európe hrozbu pre Slovenskú republiku z tohto hľadiska? Aby sme mohli zodpovedať túto otázku, musíme si najskôr zodpovedať otázku inú. Akú by mali tieto štáty motiváciu zaútočiť na Slovenskú republiku a riskovať tým následný vojenský konflikt so všetkými členskými štátmi NATO na základe článku č.5 Washingtonské zmluvy? A ďalej, ktorý z nedemokratických režimov vo východnej Európe a v Ázii má dostatočnú vojenskú kapacitu na prevedenie takéhoto útoku. Vzhľadom k tomu, že väčšina týchto štátov je pomerne bohatá na nerastné suroviny, je Slovenská republika svojou malou rozlohou a takmer žiadnym vlastníctvom strategických surovín pre tieto štáty z vojenského hľadiska nezaujímavá. Zároveň žiadny z týchto štátov nemá dostatočnú vojenskú kapacitu k útoku na Slovenskú republiku a s výnimkou Ukrajiny nemajú k nej ani prístup. V snahe dostať svoje jednotky, či už letecké alebo pozemné, na naše územie, by totiž museli prejsť cez územie iných suverénnych štátov, čo samo o sebe pôsobí preventívne. Čiže môžeme tvrdiť, že Slovenskej republike nehrozí útok od žiadneho z tradičných aktérov medzinárodných vzťahov. Ale čo noví aktéri – teroristické skupiny či národnooslobodzovacie hnutia pôsobiace v strednej Ázii? Môžu tie predstavovať pre nás hrozbu? Či už si vezmeme separatistické skupiny v Čečensku, Južnej Osetii alebo v Náhornom Karabachu, pôsobnosť týchto skupín je lokálna, úzko zameraná na dosiahnutie svojho cieľa a ich aktivity sú zamerané proti centrálnej vláde a jej reprezentantom, nie na vlády iných štátov. Problémov však môže byť, že územia, na ktorých separatistické hnutia pôsobia, sú mimo kontrolu centrálnej vlády a miestna samospráva je často príliš slabá a náchylná podporovať alebo aspoň tolerovať pôsobenie teroristických jednotiek, organizovaného zločinu a drogových a pašeráckych sietí. A práve tie môžu predstavovať nepriamu hrozbu i pre Slovenskú republiku. Jedná sa hlavne o obchod s drogami, väčšina ktorých končí na európskom čiernom trhu a ďalej i o tak závažné dôsledky, ako je šírenie zbraní hromadného ničenia. Nedemokratické režimy sú zároveň oveľa náchylnejšie na porušovanie noriem medzinárodného práva, i pri obchode so zbraňami. Ruská federácia takýmto spôsobom napríklad využíva Bielorusko, ktoré miesto Ruska vyváža ruské zbrane do problémových oblastí. V neposlednom rade môžu vojnový utečenci z týchto krajín predstavovať hrozbu pre sociálnu stabilitu Slovenska.

Pojem energetická bezpečnosť sa začal objavovať až sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v súvislosti s vypuknutím surovinových kríz. Ekonomiky všetkých európskych štátov vrátane Slovenskej republiky sú výrazne závislé na dovozoch nerastných surovín a palív. Výrazné výkyvy cien na svetových trhoch (hlavne smerom hore) značne ovplyvňujú hospodársku dynamiku štátu a sú jednou z hlavných príčin dlhotrvajúcej stagnácie, ktorá postihla väčšinu štátov EU. S hospodárskou prosperitou je neodlúčiteľne spojená i sociálna stabilita spoločnosti. Jej výraznejšie narušenie by mohlo vyvolať vlnu občianskej nevôle a destabilizovať tak všetky režimy v Európe, nie len mladé demokracie. Problémom nedemokratických režimov je, že väčšina ťažobných podnikov je vo vlastníctve štátu, resp. pod vplyvom čelných predstaviteľov krajiny a môžu tak byť veľmi ľahko zneužité pri presadzovaní si vlastných požiadaviek vedenia štátu. Taktiež prípadné vlny domácich nepokojov môžu ohroziť bezproblémovú dodávku surovín na svetové trhy a výrazne tak zvýšiť tržné ceny. Pre slovenské hospodárstvo, úplne závislé na dodávkach z východu, by to bolo katastrofické. A naviac si k tomu musíme prirátať ešte nepriame dôsledky rastu cien pohonných hmôt. Musíme si uvedomiť, že slovenská ekonomika je v posledných rokoch veľmi úzko naviazaná na automobilový priemysel a prípadný pokles dopytu po automobiloch by znamenal obrovskú vlnu prepúšťania a ekonomickú a sociálnu destabilizáciu krajiny.

Nemenej dôležitý aspekt bezpečnosti predstavuje i sociálna stabilita. Nedemokratické režimy východnej Európy a strednej Ázie vo svojom dôsledku výrazne spomalili ekonomický rast v týchto štátoch a takmer úplne zlikvidovali strednú triedu, ktorá by za normálnych okolností mala predstavovať jadro spoločnosti. Zlá ekonomická situácia je najväčším hýbateľom pre spoločenské zmeny a hlavne výrazne destabilizuje celý systém. Veľa obyvateľov týchto štátov sa svoju bezvýchodiskovú situáciu snaží riešiť ekonomicky motivovanou emigráciou. Slovenská republika donedávna slúžila iba ako tranzitná krajina pre týchto ekonomických utečencov pri ich ceste za lepším životom v krajinách EU. Po našom vstupe do EU a so zlepšujúcim sa ratingom Slovenskej republiky však môžeme očakávať, že Slovenská republika bude predstavovať pre čím ďalej, tým viac ľudí cieľovú stanicu. Republika, ktorá má už i tak jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v celej EU by tento nápor bez vytvorenia dodatočných pracovných miest neuniesla a už tak vysoká nezamestnanosť by sa pod vplyvom lacnej pracovnej sily z výhodu ešte znásobila. Obtiažne by taktiež bolo udržať stávajúci systém sociálneho zabezpečenia a dôchodkový systém. Zároveň by Slovenská republika mala v budúcom roku pristupovať k Schengenskému systému a tak by sa naša krátka hranica s Ukrajinou stala vonkajšou hranicou, ktorú budeme musieť ustrážiť pred prílivom často nelegálnej pracovnej sily na územie celého „Schengenu“.

Nedemokratické režimy východnej Európy a strednej Ázie síce pre Slovenskú republiku nepredstavujú akútnu hrozbu, ale nemali by sme ich ani prehliadať. Sú totiž potenciálnym zdrojom mnohých nepriamych hrozieb, ktoré však môžu byť eliminované. Zvlášť v prípade hrozieb, o ktorých pojednáva tento článok platí, že je oveľa lacnejšie pokúsi sa pôsobiť v týchto štátoch preventívne na ich demokratizáciu, aby tieto sa tieto hrozby nemohli vôbec naplniť, než ako sa snažiť odstraňovať ich následky. Môže sa totiž veľmi ľahko stať, že tie by boli pre Slovensko neúnosné.

Původní vydání: Predstavujú nedemokratické režimy vo Východnej Európe a Strednej Ázii bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko?

Přejít
Tagy
Tagy
Asie 571
Evropa 2929
Postsovětský prostor 426
energetika 192
lidská práva 292
mezinárodní bezpečnost 1079
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz