Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Politická panoráma Chile po municipálnych voľbách

Ivan Kováč / Ed. 17. 2. 2016

V nedeľu 26. októbra sa v Chile uskutočnili municipálne voľby – voľby starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev na štvorročné funkčné obdobie. Dôležitosť volieb umocnil fakt, že už tradične boli poslednou veľkou konfrontáciou politických síl pred budúcoročnými prezidentskými a parlamentnými voľbami.

Pre voľby starostov vytvorili dve najsilnejšie politické zoskupenia – vládna Concertación a opozičná Alianza – koalície s inými stranami a väčšinou postavili jednotného kandidáta za svoju koalíciu. Voľby sa skončili prekvapujúcou porážkou vládnej koalície vo voľbách starostov a na druhej strane jej presvedčivým víťazstvom vo voľbách poslancov do mestských zastupiteľstiev, čo podáva o krajine rok pred prezidentskými voľbami obraz značnej rozpoltenosti. Výsledky volieb budú určite mať politický dopad na vládu i opozíciu a schopnosť ich absorbovať a poučiť sa z nich môže byť kľúčová pre vývoj vo volebnom roku 2009.

Článok sa zameriava na zhodnotenie výsledkov volieb a celkovej politickej panorámy krajiny na základe týchto výsledkov. Východiskovým cieľom je analýza politickej scény Chile a základných vývojových tendencií v politickej oblasti rok pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v decembri 2009. Osobitná pozornosť je venovaná analýze prebiehajúceho procesu výberu prezidentských kandidátov koalície a opozície.

Hlavné politické strany v Chile

Vedúce politické strany v Chile sú La Concertación de Partidos por la Democracia a Alianza por Chile. Concertación je blokom politických strán stredo-ľavicového zmýšľania a je vládnou stranou v Chile už od roku 1990, kedy Augusto Pinochet odovzdal moc Patriciovi Aylwinovi, zvolenému za prezidenta v jediných slobodných voľbách v období Pinochetovej diktatúry. Politické pozadie bloku vychádza zo situácie v roku 1988, kedy bol sformovaný za účelom spoločného postupu protipinochetovských síl v ich snažení o demokratickú reformu politického systému. Prioritným cieľom bolo dosiahnuť v národnom referende v roku 1988 odmietnutie návrhu na predĺženie prezidentského mandátu Pinocheta do roku 1997. Za týmto účelom sa do Concertación spojilo niekoľko strán s rôznym politickým profilom – socialisti, sociálni demokrati, kresťansko-sociálni demokrati a liberáli. V spomínanom referende de facto zvíťazila Concertación, keďže sa presadilo ňou požadované “nie” predĺženiu mandátu Pinocheta. Od tohto momentu ešte v žiadnych voľbách toto politické zoskupenie neprehralo. Jeho lídrom je v súčasnosti prezidentka Chile a členka Socialistickej strany Michele Bachelet.

Alianza por Chile je dlhodobo najväčšou opozičnou stranou v krajine. Tvoria ju stredo-pravicové politické strany. Kľúčovú úlohu v jej rámci zohráva najmä pravicová strana Unión Demócrata Independiente (UDI), ktorá vznikla v roku 1983 s cieľom napomôcť Pinochetovi udržať sa vo funkcii. V národnom referende o predĺžení jeho mandátu v roku 1988 preto podporovala jeho zotrvanie vo funkcii. Špecifikom strany je fakt, že napriek tomu, že ako súčasť bloku Alianza bola v posledných parlamentných voľbách v roku 2005 na strane porazených, má ako samostatná politická strana najpočetnejšie zastúpenie v Komore poslancov, kde získala dokonca viac hlasov než líderská strana vládneho bloku – Kresťanská demokracia. Druhou vedúcou stranou Alianzy je Renovación Nacional, ktorá je považovaná za liberálnu časť bloku. Častým problémom oboch strán je ich rivalita, ktorá veľmi oslabila ich šance pri posledných prezidentských voľbách v roku 2005, kedy sa strany nedokázali zhodnúť na spoločnom kandidátovi a obe tak postavili vlastných kandidátov – UDI nominovala Joaquína Lavína a RN Sebastiána Piñeru. Ak by sme sčítali hlasy, ktoré obaja kandidáti získali v prvom kole volieb, bolo by výsledné číslo vyššie než zisk neskoršej prezidentky Bachelet, ktorá následne v druhom kole porazila Piñeru. Na základe hlasov získaných v prvom kole prezidentských volieb sa Alianza v súčte hlasov pre kandidátov UDI a RN v podstate stala najviac voleným blokom.

Okrem spomínaných vedúcich politických strán je jedinou ďalšou relevantnou politickou silou mimoparlamentné zoskupenie Juntos Podemos Más, ktoré je ľavicovým zoskupením komunistov a kresťanskej ľavice.

Predchádzajúce municipálne voľby

V posledných municipálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili v roku 2004, boli najúspešnejší kandidáti vládnej ľavicovej Concertación, a to v oboch aspektoch – v počte starostov aj v počte poslancov v mestských zastupiteľstvách. Vo voľbách starostov uspela Concertación nad Alianzou pomerom 44,81%:38,72% [1] a vo voľbách do mestských zastupiteľstiev bol rozdiel medzi oboma blokmi ešte väčší, až viac ako 10% v prospech vládneho bloku.

Predvolebná situácia

Situácia a nálady v krajine sa odvíjali najmä od pohľadu občanov na politiku prezidentky Bachelet predovšetkým v oblastiach ich partikulárneho záujmu – v ekonomickej a sociálnej politike. Verejná mienka bola v tomto smere značne rozdelená a občania vnímali mandát prezidentky aj na pozadí mocenského zápasu vo vnútri vládneho bloku, ktorý vedie k tomu, že zatiaľ nedokázala plne realizovať všetky svoje ciele. [2] Hlavnými témami pre tieto voľby sa stali tradičné priority občanov ako boj proti kriminalite a korupcii. V ekonomickej oblasti sa celková situácia v Chile vyvíjala v posledných rokoch priaznivo aj vďaka rastu ceny medi, hlavného exportného artiklu krajiny. Rast HDP sa držal na úrovni 5 % v roku 2007 [3], avšak v podmienkach súčasnej globálnej finančnej krízy sa cena medi prepadla takmer o polovicu, čo znamená pre Bacheletovej vládu značné komplikácie, keďže do štátnej kasy tým potečie menej peňazí. Podľa BBC by však tieto nepriaznivé ekonomické okolnosti mohli paradoxne vláde napomôcť, najmä s výhľadom k prezidentským voľbám v roku 2009, ak Concertación „presvedčí voličov, aby volili to, čo už poznajú“ [4] a zvolia si v podmienkach krízy radšej kontinuitu ako zmenu.

Priebeh a výsledky volieb

Politické strany, ktoré postavili do volieb svojich kandidátov, vytvorili volebné bloky. Vládna Concertación zaregistrovala pre tieto voľby dva bloky. Jadrom bola Concertación Democrática, ktorá zoskupila dve líderské strany vládneho konglomerátu – socialistov a kresťanských demokratov. Menším volebným blokom vládnych síl bola Concertación Progresista – volebná koalícia zložená z radikálnych sociálnych demokratov a Strany za demokraciu. Netradičný postup vládnej koalície bol výsledkom požiadavky menších strán (PPD, PRSD), ktoré chceli postaviť vlastný volebný blok s odôvodnením, že sa tým rozšíria možnosti volebného zisku a zväčší sa počet voličov, ktorých môžu svojou politikou osloviť. Pozadím mohol byť predpoklad o získaní tej časti elektorátu, ktorá inklinuje skôr ku koalícii, ale neoslovuje ju politika jej dvoch vedúcich strán (PS, DC). Prekvapili tým však aj samotných kolegov zo socialistickej a kresťansko-demokratickej strany, pričom najmä socialisti do poslednej chvíle považovali takéto rozdelenie za chybu. Viacerí politickí analytici videli za týmto krokom dvoch menších strán snahu o vyčlenenie sa od zvyšnej časti koalície a uprednostnenie svojich straníckych záujmov na úkor celku. Volebný experiment si vysvetľovali aj ako súčasť merania síl pred budúcimi parlamentnými voľbami. [5] Jednou z príčin rozhodnutia vytvoriť dva bloky bolo podľa niektorých analytikov aj to, že politici vychádzali z predpokladu, že voliči budú viac inklinovať ku konkrétnym politickým stranám než ku koalícii ako celku. [6]

Okrem Concertación a opozičnej Alianzy sa volieb zúčastnili ešte zelení združení v strane Por un Chile limpio, už spomínaný neparlamentný blok ľavičiarov Juntos Podemos Más a Fuerza del Norte, ktorá postavila kandidátov len v severnej časti krajiny.

Vo voľbách starostov uspela opozičná Alianza, ktorá získala viac ako 40 % starostovských kresiel a tesne porazila volebné bloky Concertación, ktoré spolu získali o 2 % menej. Bola to vôbec prvá volebná porážka zoskupenia Concertación za 20 rokov jeho existencie od víťazného referenda o nepredĺžení Pinochetovho mandátu v roku 1988. Tento historický fakt je ešte umocnený skutočnosťou, že Alianza dokázala získať kreslá starostov v 9 z 15 hlavných miest jednotlivých čílskych regiónov. V hlavnom meste Santiagu kreslo získal opozičný kandidát za UDI Pablo Zalaquett a potvrdil silnú pozíciu pravice v metropole.

Vo voľbách do mestských zastupiteľstiev sa podarilo vládnej Concertación udržať si vedúcu pozíciu, keď získala o 10 % viac mestských poslancov ako opozičná Alianza. Napriek tomu oslabila oproti posledným voľbám v roku 2004 a jedna z jej kľúčových strán – kresťanská demokracia – stratila dokonca viac ako 6 % hlasov.

Príčiny a dopad volebných výsledkov

Príčin takéhoto dvojznačného volebného resumé je niekoľko. V otázke voľby starostov je potrebné uvedomiť si, že koalícia aj opozícia postavili jednotných kandidátov za svoj blok. Jednalo sa teda o súboj tvárou v tvár a išlo akoby o simuláciu prezidentských volieb. V tomto prípade tesné víťazstvo opozičnej Alianzy značí väčšiu atraktívnosť opozície ako celku a väčšiu disciplinovanosť voličov jej jednotlivých strán. Voľby mestských zastupiteľov však ukázali, že pokiaľ strany kandidujú jednotlivo, väčšia časť voličov uprednostňuje strany súčasnej vládnej koalície. Chybou Concertación je preto to, že nedokáže túto podporu pre strany, ktoré ju tvoria preniesť do víťazstva bloku ako celku na úrovni starostov. Zároveň sa vo voľbách mestských zastupiteľov potvrdila fragmentácia politického spektra v Chile na úrovni jednotlivých politických strán, keď najvýznamnejšie z nich delilo vo výsledkoch len niekoľko percent.

Lídri oboch politických blokov, prezidentka Bachelet a opozičný líder Piñera, označili výsledky volieb za úspech pre svoje zoskupenia. Prezidentka však aj pod dojmom prehry vo voľbách starostov vyzvala strany Concertación, „aby počúvali hlas ulice, aktualizovali svoj odkaz a zdynamizovali svoje politické akcie.“ [7] Okrem toho zdôraznila nevyhnutnosť zachovania jednoty medzi politickými stranami tvoriacimi jej blok, keďže napätie v koalícii bolo jednou z príčin prehry. Minister vnútra kresťanský demokrat Edmundo Pérez Yoma tiež priznal, že Concertación utrpela porážku a pripísal ju aj tomu, že koalícia sa pre tieto voľby rozdelila a postavila do nich 2 bloky a táto nejednotnosť „bola silne potrestaná.“ [8]

Nespokojnosťou po voľbách sa netajili najmä hlavní porazení – kresťanskí demokrati, ktorí stratili veľké množstvo starostov a mestských poslancov a prestali byť najsilnejšou stranou krajiny. Personálne konzekvencie z tohto debaklu vyvodila predsedníčka strany Soledad Alvear, ktorá abdikovala na svoju funkciu. Slabý výsledok strany, ktorú viedla, bude mať na jej osobu negatívny dopad aj v tom, že ju už takmer naisto pripraví o možnosť uchádzať sa o najvyšší post štátu v prezidentských voľbách na budúci rok. Prezidentka Bachelet okrem toho zrejme vykoná vo vláde niekoľko personálnych úprav a uvoľní z nej niektorých jej členov.
Pri analýze príčin prehry vládnej koalície je potrebné si uvedomiť najmä časové obdobie, ktoré je už pri moci – 20 rokov. Aj preto existuje u jej predstaviteľov obava, že ju môže stihnúť podobný osud ako nedávno paraguajskú Partido Colorado, ktorá stratila v Paraguaji post prezidenta po niekoľkých dekádach vládnutia. Podľa The Economist môže byť príčinou neúspechu aj to, že voliči „potrestali Concertación preto, lebo je unavená, čoraz viac neefektívna a rozštiepená.“ [9] Dlhodobé vládnutie prinieslo do vnútra bloku rozpory medzi štyrmi stranami, ktoré ho tvoria a v posledných rokoch sa čoraz viac vyhrotilo medzi dvomi krídlami, ktoré sa sústredili skôr samé na seba než na spoločnú politiku bloku.

Silnou rétorikou sa po víťazstve vo voľbách starostov prezentovala opozícia. Impulz, ktorý jej dáva úspech v týchto voľbách a prvé víťazstvo po takmer 20 rokoch dominancie súčasnej vládnej koalície bude chcieť opozičný blok premeniť do volania po zmene aj v nasledujúcich „veľkých“ voľbách roku 2009. Líder opozície Piñera vyhlásil, že občania sú pripravení na zmenu a on sám je presvedčený, že „ak už teraz porážame Concertación, myslím si, že vyhráme aj prezidentské voľby .“ [10] Stranou, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do mestských zastupiteľstiev sa stala práve Piñerova Renovación Nacional. To prakticky potvrdilo jeho neotrasiteľnú pozíciu ako lídra opozície a jej hlavného kandidáta pre budúcoročné prezidentské voľby.

Prognóza pre prezidentské voľby 2009

Negatívny dopad môžu mať výsledky municipálnych volieb najmä na strany vládnej koalície. V otázke nominácie ich prezidentského kandidáta pretrváva medzi týmito stranami nejednotnosť a nie príliš dobrý volebný výsledok môže ešte viac znervózniť lídrov jednotlivých strán. Concertación síce naďalej zostáva silnejšou ako opozičný blok Alianza, napriek tomu jej však občania vyslali varovný signál o tom, že si prajú jednotnosť v jej radoch. Problém však môže nastať už čoskoro. Súčasná prezidentka Bachelet podľa Ústavy kandidovať nemôže, keďže tá zakazuje možnosť dvakrát po sebe vykonávať funkciu prezidenta. Bezprostredne po voľbách prezidentka na adresu vládneho bloku kriticky vyhlásila, že „ľudia už nechcú vidieť hádky, ale chcú vidieť svojich lídrov pracovať.“ [11] Kameňom úrazu bude výber kandidáta, keďže v rámci bloku pôsobia dve krídla – socialistické a kresťanskodemokratické. Socialistické krídlo na čele so Socialistickou stranou nominovalo posledných dvoch kandidátov na prezidenta – Ricarda Lagosa a Michele Bachelet. Kresťanskodemokratické krídlo si teraz nárokuje právo, aby kandidáta nominovalo ono. V jeho úvahách figurovali najmä predsedníčka strany Soledad Alvear a Eduardo Frei. Po debakli v týchto voľbách však Alvear, ktorá v internej kampani pred predošlými voľbami podľahla neskoršej prezidentke Bachelet, odstúpila zo svojho postu a nemá príliš veľkú šancu získať nomináciu, čím sa otvára cesta pre Freia, ktorý už zastával post prezidenta v rokoch 1994-2000, keď bol mandát ešte na 6 rokov. Frei je v súčasnosti členom Senátu a v rokoch 2006-2008 v ňom vykonával funkciu predsedu.

Na druhej strane vládnej koalície však stojí Socialistická strana, ktorá sa po dvoch volebných víťazstvách svojich nominantov na prezidenta cíti veľmi silná. V jej úvahách sa spomínali najmä dve mená – bývalý prezident Ricardo Lagos, ktorý bol predchodcom Bachelet na najvyššom poste, a skúsený diplomat Miguel Insulza, v súčasnosti generálny tajomník Organizácie amerických štátov a niekdajší minister vnútra práve vo vláde Lagosa (2000-2005). Výhodou Insulzu môže byť najmä jeho úspešnosť na poste ministra vnútra aj na súčasnom diplomatickom poste, ktorý mu priniesol vysoký kredit a zároveň ho drží v bezpečnej vzdialenosti od sporov v domácej politike. Začiatkom októbra sám Lagos vyhlásil, že na základe vlastného rozhodnutia nebude kandidovať na post prezidenta. [12] Napriek tomu ho po municipálnych voľbách jeho strana PPD (Strana za demokraciu) nominovala ako kandidáta pre prezidentské voľby, pričom podpora časti PS môže zamiešať karty v internom súboji v prospech Lagosa.

Výber kandidátov Concertación sa zrejme zúži na 2 mená a rozhodovať by sa s najväčšou pravdepodobnosťou malo medzi Insulzom a Freiom. Zatiaľ však ostáva otázny spôsob voľby a nie je jasné, či kandidát bude vybraný prostredníctvom vnútrokoaličných primárok alebo na základe interných konzultácii. Okrem toho, krátko po voľbách si prezidentka Bachelet pozvala na konzultácie predsedu Komunistickej strany Chile Guillerma Teillera, aby spolu prerokovali možnú spoluprácu. Predstavitelia Socialistickej strany zároveň vyzvali na širokú spoluprácu a volebný pakt s komunistami v nasledujúcich voľbách. Tento krok môže svedčiť o snahe Bachelet pritiahnuť si na svoju stranu krajnú ľavicu, čo však vyznieva dosť problematicky najmä pre kresťanskodemokratické krídlo vládnej koalície. Kresťanskí demokrati totiž principiálne odmietajú kooperáciu s komunistami a vidia v tomto manévri snahu posunúť celú Concertación viac doľava. Jej úmysel sa javí ako komplikovaný politický zámer aj vzhľadom na relatívne nízky význam Komunistickej strany v politike Chile. Vedie to teda k hrozbe, na ktorú správne poukazuje aj The Economist, keď píše, že tento krok „by pritiahol kresťansko-demokratických voličov na stranu Piñeru.“ [13]

Čo sa týka opozičnej pravice, úspech vo voľbách starostov umožňuje Alianze pomýšľať na víťazstvo aj o rok, najmä ak dokáže udržať pozitívny trend, ktorý týmto úspechom odštartovala. Celý blok momentálne stojí pred veľkou výzvou, keďže má reálnu šancu v podmienkach globálnej ekonomickej krízy a ekonomických problémov ponúknuť Chile alternatívu k súčasnej vládnej koalícii. Lepší začiatok predvolebnej kampane si vlastne opozícia ani nemohla priať. Osobitne posilneným odchádza z týchto volieb Sebastián Piñera, líder opozície a predseda strany Renovación Nacional. Neúspešný finalista uplynulých prezidentských volieb sa javí ako takmer jasný kandidát do boja o prezidentské kreslo. Jeho pozíciu výrazne podporuje aj fakt, že práve jeho strana získala najviac hlasov vo voľbách do mestských zastupiteľstiev – 16,11 %. – čo potvrdzuje atraktívnosť jeho programových myšlienok aj na úrovni súboja politických strán. Otázne zostáva len to, či bude jediným kandidátom opozície, alebo sa zopakuje situácie spred 4 rokov, kedy Alianza postavila do volieb dvoch kandidátov – po jednom za každú stranu. Doteraz silnejšia UDI bude zrejme aj teraz hovoriť o navrhnutí vlastných kandidátov. V minulosti sa zvykla spomínať prinajmenej dvojica Lavín a Longueira. Joaquín Lavín by sa stal volebným rekordérom, keďže sa zúčastnil už dvoch predošlých volieb. V roku 1999 prehral v druhom kole o 0,5 % s Lagosom a v posledných voľbách neprešiel do druhého kola, z ktorého ho vytlačil práve Piñera. Senátor Longueira ako jeden z prvých ohlásil úmysel kandidovať, ale kontroverznosť jeho osoby a otvorený spor, ktorý vedie s Piñerom ho viedli k stiahnutiu kandidatúry. Posledným „objavom“ UDI môže byť Jacqueline van Rysselberghe, ktorá je úspešnou političkou na regionálnej úrovni a práve v posledných municipálnych voľbách bola už po tretíkrát zvolená starostkou jedného z najväčších čílskych miest Concepción. Prieskumy verejnej mienky však dávajú Piñerovi takú silnú pozíciu a zároveň odhaľujú neatraktívnosť prípadných kandidátov UDI do takej miery, že je vysoko pravdepodobné, že Piñera sa presadí ako jednotný líder celého opozičného bloku. Piñera svoje zjednotiteľské ambície prejavil už v lete, keď po zverejnení prieskumov, ktoré ho jasne favorizujú na post prezidenta Chile požiadal nového predsedu UDI o podporu pre svoju kandidatúru, z čoho je zrejmé, že politicky „sa chce postaviť do pozície obhajcu pravice voči vláde.“ [14]

Prieskumy verejnej mienky

V najnovších prieskumoch verejnej mienky publikovaných v októbri dominuje po všetkých stránkach Sebastián Piñera. V poslednom prieskume CERC [15], kde respondenti mali odpovedať na otázku, kto podľa nich bude ďalším prezidentom Chile si až 50 % Chiľanov myslí, že ním bude práve on. [16] Ostatní možní kandidáti pritom v tomto prieskume nezískali viac ako 5 %.

Podľa prieskumu Výskumného centra denníka La Tercera, ktorý namodeloval tri možné scenáre súboja v prezidentských voľbách, by Piñera porazil ktoréhokoľvek protikandidáta zo súčasnej vládnej koalície [17] – dokonca vo všetkých prípadoch so ziskom nad 50 %, čo by mu zaručovalo prezidentský úrad bez nutnosti druhého kola volieb.

Záver

Municipálne voľby v Chile boli poslednou veľkou skúškou pred prezidentskými a parlamentnými voľbami v roku 2009. Po 20 rokoch úspechov vládneho ľavicového bloku Concertación priniesli volebné výsledky prvé veľké prekvapenie, keď strany koalície prehrali vo voľbách starostov o 2 % s pravicovým opozičným blokom Alianza. Hoci táto porážka bola zmiernená pomerne jasným víťazstvom vo voľbách poslancov do mestských zastupiteľstiev, zanechá na vládnej koalícii stopy nielen v dôsledku momentálneho neúspechu na regionálnej úrovni, ale najmä s výhľadom na voľby v decembri 2009. Hlavnými príčinami neúspechu Concertación a osobitne jednej z jej kľúčových súčastí – Kresťanskodemokratickej strany- sa stali najmä vnútorné rozpory a nejednotnosť bloku. Volebnú porážku, hoci pomerne tesnú, možno pripísať aj faktoru „únavy“ voličov z dlhodobého vládnutia jedného bloku a z ich snahy o zmenu a renováciu politickej scény prostredníctvom odovzdania hlasu opozícii. Strany bloku Concertación sa za dlhé obdobie vládnutia zakorenili v štruktúrach štátu. U politických lídrov jednotlivých strán zohral rolu aj faktor sebauspokojenia, keďže dlhodobá prítomnosť pri moci ich viedla k stagnácii a spôsobila absenciu nových ideí a lídrov v čílskej politike. V podmienkach meniacej sa situácie vo svetovej ekonomike charakterizovanej globálnou ekonomickou krízou by mohlo volanie po zmene priniesť opozičnej pravici úspech, keďže tvrdý dopad ekonomickej krízy na krajinu môže frustrované obyvateľstvo pripisovať aj neschopnosti vládnucej koalície konať jednotne, efektívne a promptne.
Voľby poukázali, okrem posilnenia opozície, aj na dominantnú pozíciu jej lídra Sebastiána Piñeru, ktorý sa stal ich nepísaným víťazom. Ako líder opozície a predseda strany Renovación Nacional, ktorá získala najväčší počet hlasov vo voľbách do mestských zastupiteľstiev, by mu už nič nemalo stáť v ceste, aby získal podporu celej Alianzy pre svoju kandidatúru do prezidentských volieb. Vysoké preferencie v prieskumoch verejnej mienky zrejme presvedčia aj druhú stranu bloku – UDI – aby aj ona plne podporila jeho kandidatúru a nepostavila vlastného kandidáta.

Kým v opozícii je v otázke prezidentského kandidáta všetko takmer jasné, vo vládnom bloku zostávajú v tomto smere veľké otázniky. Dve súperiace krídla – socialisti a kresťanskí demokrati – budú zrejme do poslednej chvíle v internom procese súťažiť o to, kto postaví kandidáta proti Piñerovi. Jediným jasným bodom v tejto chvíli ostáva skutočnosť, že Concertación postaví jednotného kandidáta za celý blok. Predvolebný súboj sa uskutoční zrejme medzi socialistom Insulzom a kresťanským demokratom Freiom. Nevýhodou Freia by mohlo byť to, že jeho strana utrpela práve v týchto voľbách najväčšie straty, čo stálo jej predsedníčku Alvear kreslo šéfky strany. Insulza naopak pôsobí na vysokom diplomatickom poste vo Washingtone a je tak mimo politického diania v Chile, čo sa môže prejaviť ako dvojsečná zbraň. Významnú rolu môžu zohrať najmä výsledky posledného obdobia vládnutia prezidentky Bachelet. Kresťanskí demokrati si totiž po dvoch socialistických prezidentoch nárokujú právo postaviť kandidáta za vládnu koalíciu, čo socialisti môžu zvrátiť najmä v prípade dobrých politických výsledkov svojej nominantky prezidentky Bachelet, ktorá by úspešnou politikou v čase ekonomickej krízy mohla povzbudiť dôveru k ľavicovej politike, čím by výrazne nahrala Insulzovi. Nech je už personálne obsadenie súboja o prezidentské kreslo akékoľvek, nič to nemení na fakte, ktorý už dlhodobo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky – vysokým favoritom volieb zostáva Piñera.


Poznámky

1) http://es.wikipedia.org/wiki/Elecciones_municipales_de_Chile_de_2004

2) Vnútorným problémom Concertación je z dôvodu ideovej rozmanitosti jej politických strán najmä dlhodobý latentný zápas o líderstvo medzi socialistami a kresťanskými demokratmi, ktorý sa stupňuje s blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Politika prezidentky Bachelet posunula koalíciu viac doľava, ako by podľa mnohých kresťanských demokratov bolo vhodné Do súboja o kreslo prezidenta by obe strany rady vyslali svojho kandidáta, avšak zároveň si uvedomujú potrebu vystupovať jednotne a navrhnúť spoločného kandidáta za celú vládnu koalíciu.

3) https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ci.html

4) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7694000/7694083.stm

5) http://revistalapagina.com/2008/08/18/concertacion-listas-separadas-para-las-elecciones-municipales-2008/

6) http://www.emol.com/noticias/nacional/detalle/detallenoticias.asp?idnoticia=315195

7) http://www.elpais.com/articulo/internacional/derecha/chilena/gana/primera/
vez/salida/poder/Pinochet/elpepiint/20081028elpepiint_4/Tes

8) http://www.infolatam.com/entrada/chile_concertacion_hace_autocritica_y_ba-10862.html

9) http://www.economist.com/world/americas/displaystory.cfm?story_id=12522950

10) http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_7692000/7692616.stm

11) http://www.infolatam.com/entrada/chile_concertacion_hace_autocritica_y_ba-10862.html

12) http://www.cooperativa.cl/prontus_nots/site/artic/20081005/pags/20081005140222.html

13) http://www.economist.com/world/americas/displaystory.cfm?story_id=12522950

14) http://www.lanacion.cl/prontus_noticias_v2/site/artic/20080711/
pags/20080711000106.html

15) Centro de Estudios de Realidad Contemporánea, Santiago de Chile

16) Zdroj: CERC. Dostupné na: http://www.cerc.cl/Encuestas/08SEP.pdf, s. 5.

17) http://www.latercera.cl/contenido/23_68423_9.shtml

Tagy
Tagy
Latinská Amerika 114
volby 1178
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz