Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Jedni utekajú pred vojnou, druhí len migrujú za lepším zárobkom

Tomáš Kaválek Tomáš Kaválek / Ed. 24. 11. 2015

Do Európy prichádzajú žiadať o azyl najmä ľudia zo Sýrie, Iraku, ale aj Eritrey.

Národy sa pohli. A svet si na svoje konto zapisuje ďalší nelichotivý rekord. Každý 122. človek na planéte uteká, poukazuje na historicky najvyššie číslo Úrad vysokého komisára pre utečencov. Kým státisíce ľudí utekajú pred vojnou a vyrážajú na dlhé púte do zahraničia, iní neprekročili hranice vlastnej krajiny, a predsa ich označujeme za utečencov. Ďalšie masy zas opúšťajú svoje domovy z prozaickejších dôvodov – hľadajú v zahraničí lepší zárobok.

Väčšina odídencov pritom skončí v okolitých krajinách. Len časť utečencov sa vyberie na náročnú cestu do Európy. Na starý kontinent prichádzajú podľa Eurostatu najmä vojnoví utečenci zo Sýrie, Iraku a z totalitného režimu v Eritrei. Smerujú najmä do Nemecka, ale aj do Škandinávie. Príbeh každej krajiny, z ktorej ľudia utekajú, je iný. No väčšinu z nich spája jedno – vojna. Hospodárske noviny vám prinášajú príbehy krajín, z ktorých sa v posledných mesiacoch ľudia húfne snažia dostať do Európy.

Sýria

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :1606 dolárov (údaj je za rok 2013)

Počet utečencov za posledných 10 rokov : zhruba štyri milióny

Kam najčastejšie odchádzajú : Turecko, Libanon, Jordánsko

Šanca získať v EÚ azyl : viac ako 90-percentná

Zdroj : UNHCR, Svetová banka, Eurostat

Sýrčanov vyháňa z domovov vojna

Máloktorá krajina je v súvislosti s utečeneckou krízou tak často skloňovaná ako Sýria. Pätina migrantov, ktorí hľadajú útočisko v Európe, pochádza práve zo Sýrie. Ľudí vyháňa štyri roky trvajúca občianska vojna a vyše roka aj konflikt s islamistami. Prevažná väčšina Sýrčanov uteká do okolitých krajín, teda Turecka, Jordánska a Libanonu, v poslednom období ich čím ďalej tým viac prichádza aj do Európy. „Ľudia, ktorí sú už štyri roky vonku, strácajú trpezlivosť. Mnohí si uvedomujú, že doma majú pozemky, domy, a keď utekali, dúfali, že sa budú môcť vrátiť. No hoci sa napríklad v Turecku majú ekonomicky pomerne dobre, zatiaľ nemajú šancu na získanie občianstva a mnoho z nich odchádza,“ hovorí Tomáš Kaválek, odborník na Blízky východ a severnú Afriku z Asociácie pre medzinárodné otázky. Väčšina migrantov zo Sýrie patrí do nižšej a strednej triedy, a hoci mnohí majú peniaze, nie všetci si môžu dovoliť presun do Európy. „Cesta z Turecka stojí okolo 10-tisíc dolárov, takže prílev síce bude pokračovať, ale nemôžeme čakať, že prídu všetci. Závisieť to bude aj od toho, čo podnikne Turecko,“ myslí si Kaválek a naráža na problém s udeľovaním občianstva. Turecko totiž odmieta udeliť imigrantom občianstvo, dalo im iba povolenie na pobyt. V krajine platí, že po štyroch-piatich rokoch bezproblémového pobytu môže obyvateľ žiadať o udelenie občianstva, čo bude pre mnohých Sýrčanov už budúci rok. Tureckí politici sa však vyhýbajú otázke, či sa bude zákon o udelení občianstva vzťahovať aj na nich. Sýrčania neutekajú len do cudziny, takmer sedem miliónov utečencov zostáva v krajine a odchádzajú do menej nebezpečných oblastí.

Irak

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :14600 dolárov

Počet utečencov : vyše dvoch miliónov

Kam najčastejšie odchádzajú : Sýria, Irán

Šanca získať v EÚ azyl : takmer 90-percentná

Zdroj : UNHCR, Svetová banka, Eurostat

Iračania – utečenci vo vlastnej krajine

Často sú to utečenci bez toho, aby prekročili hranice svojej krajiny. Vojna vyhnala z domovov státisíce Iračanov, takmer polovica z nich však zostáva žiť na území Iraku. Irak je totiž podobne ako Sýria jedna zo pár krajín sveta, v ktorej Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) napočítal najviac vnútorných vysídlencov. Teda ľudí, ktorí sú utečenci vo svojej vlastnej krajine. „Mnoho z nich uteká a smeruje na sever do irackého Kurdistanu. Pôvodne mali vyše 8 miliónov obyvateľov, teraz majú navyše ďalšie dva milióny ľudí z inej časti Iraku,“ hovorí Tomáš Kaválek.

Príčina, pre ktorú ľudia utekajú zo svojich domovov, je rovnaká ako v Sýrii. Irak je krajina, ktorá sa už roky zmieta vo vojnách. V 90. rokoch krajina bojovala s Kuvajtom. Začiatkom roka 2003 prišli do krajiny americkí vojaci, ktorí zvrhli irackého diktátora Saddáma Husajna. Vojna trvala do roku 2011, odvtedy pokračuje občianskou vojnou proti Islamskému štátu. „Islamský štát obsadil väčšinou sunnitské oblasti. Takže tam mnoho ľudí ostalo. Ušli najmä kresťania, napríklad z oblasti Mosulu, utiekli aj jezidi, ale väčšina sunnitov, ktorá počúva, čo im islamisti nariadili, nemá toľko problémov,“ vysvetľuje Kaválek.

Drvivá väčšina irackých utečencov pritom zostáva v blízkovýchodnom regióne. Najviac Iračanov našlo nový domov v Sýrii. Podľa UNHCR žilo na začiatku roka 2007 v Sýrii viac než 1,2 milióna Iračanov, v Jordánsku 750-tisíc. V Európe nájdeme niekoľko desiatok tisíc Iračanov. Najviac ich je v Nemecku, kde ich žije viac ako 50-tisíc. Iračania sú skôr chudobnejší, takže percento utečencov je oproti Sýrii nižší. Do Európy sa vydávajú buď balkánskou cestou, alebo cez Grécko.

Eritrea

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :1200 dolárov

Počet utečencov za posledných 10 rokov :330-tisíc

Kam najčastejšie odchádzajú : Etiópia, Sudán, Izrael

Šanca získať v EÚ azyl :90-percentná

Zdroj : UNHCR, Svetová banka, Eurostat

Eritrea – krajina, kde sa za vlastný názor trestá

Bolo to začiatkom 90. rokov, keď sa Eritrea odtrhla od Etiópie. A Eritrejčania oslavovali. Skončila sa tridsať rokov dlhá vojna s Etiópiou, v ktorej umreli státisíce ľudí. Vojnou vyčerpaná Eritrea patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Od vzniku krajiny tu vládne prezident Isaias Afworki, ktorého samovláda vysoko militarizuje spoločnosť a potláča ľudské práva. Za dvadsaťdva rokov existencie štátu sa tu ani raz nekonali voľby.

Diktátorský režim svojich neprajníkov posiela za mreže. V krajine sú preto tisíce politických väzňov. Mnohí Eritrejčania však prichádzajú do Európy z ekonomických pohnútok. „Režim v Eritrei je autoritatívny, opozícia si tam nemôže príliš dovoľovať. Mnohí utečenci sú však ekonomickí migranti a ich žiadosti je naozaj nutné posudzovať podľa konkrétneho prípadu. Samotná vojna v krajine neprebieha, situácia je relatívne stabilná. Ale otvorila sa líbyjská cesta, a tak sa pokúšajú dostať do Európy,“ hovorí Tomáš Kaválek. Eritrejčania, ktorí sa rozhodnú utiecť do Európy, prichádzajú zväčša z východu balkánskou cestou. „Sú to zvyčajne mladí muži niečo nad hranicou osemnásteho roka života. Priemerný vek utekajúcich z Afriky všeobecne je okolo 25 rokov. Niektorí majú aj vysokoškolské vzdelanie, ale to sú zvyčajne len výnimky. Vo všeobecnosti veľmi vysoké vzdelanie nemajú,“ hovorí Peter Devínsky, odborník na utečencov zo Slovenskej humanitárnej rady.

Viac ako polovicu obyvateľstva Eritrey tvoria kresťania, zvyšok sú väčšinou moslimovia a ľudia vyznávajúci tradičné africké náboženstvá. Jedným z dôvodov úteku ľudí z krajiny je aj nepopulárny program odvodu do národnej vojenskej služby. Každý občan pod päťdesiat rokov tam musí odslúžiť minimálne 18 mesiacov. Dĺžka brannej povinnosti býva často neurčitá, priemerne však človek odslúži v armáde šesť a pol roka.

Afganistan

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :1900 dolárov

Počet utečencov za posledných 10 rokov : takmer 2,6 milióna

Kam najčastejšie odchádzajú : Pakistan, Irán

Politická situácia :

Šanca získať v EÚ azyl :65-percentná

Zdroj : UNHCR, Svetová banka, Eurostat

Afganci žijú štyri desaťročia pod paľbou

Viac ako štyri desaťročia. Presne tak dlho utekajú ľudia pred vojnou v Afganistane. Po viacnásobných prevratoch prevzalo v polovici 90. rokov kontrolu nad krajinou hnutie Taliban. Práve pod ich patronátom došlo k rozmachu al-Káidy, organizácie, ktorá medzičasom získala pod vedením Usamu bin Ládina prívlastok teroristická. O budúcnosti Afganistanu sa rozhodlo po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum vNewYorku z roku 2001. USA začalo vojnu proti teroru. Už v októbri spustilo nálety, neskôr prevzali kontrolu nad Kábulom jednotky NATO. V máji roku 2011 zabili najhľadanejšieho muža sveta americké jednotky v jeho pakistanskom úkryte. Koniec dlhej vojny oznámil americký prezident Barack Obama minulý rok, armádne jednotky však na mieste zostanú ako podporná misia až do roku 2016. Dnes postávajú na hraniciach tisícky Afgancov opäť. Podľa odborníka na Blízky východ Tomáša Kováleka tvoria podstatnú časť utečencov, ktorí prúdia v súčasnosti do Európy. Zväčša ide o dospelých mužov, vysvetľuje odborník na utečencov zo Slovenskej humanitnej rady Peter Devínsky. Napriek tomu sa v záchytnom tábore v Humennom nachádzajú aj rodiny s deťmi. V porovnaní so sýrskymi či eritrejskými utečencami majú však zväčša nižšie vzdelanie. „Niektorí sa v dokumentoch podpísali troma x-kami, čiže boli negramotní,“ povedal generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Radovan Gumulák. Spomína si však aj na prípad zdravotnej sestry, ktorá musela pre problémy s dokumentmi po príchode na Slovensko iba spočiatku prezliekať postele. Aktuálny vývoj v Afganistane môže spustiť ďalšiu migračnú vlnu. Dôvodov je pritom viacero. Okrem zlej ekonomickej situácie je vojnou rozvrátená krajina najnovším cieľom extrémistickej skupiny Islamský štát. Ani po skončení vojny v Afganistane sa tak prítok migrantov nemusí zastaviť.

Kosovo

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :8000 dolárov

Počet utečencov za posledných 10 rokov :46-tisíc

Kam najčastejšie odchádzajú : Francúzsko, Nemecko, Čierna Hora

Šanca získať v EÚ azyl : minimálna

Zdroj : UNHCR, Svetová banka, Eurostat

Nezamestnaní Kosovčania to skúšajú na Západe

Vojna v Kosove na konci 90. rokov donútila opustiť svoje domovy státisíce Kosovčanov. Väčšina z nich skončila v Albánsku, Macedónsku a Čiernej Hore. Pred siedmimi rokmi sa Kosovo odčlenilo od Srbska a vyhlásilo samostatnú republiku. No ľudia opúšťajú krajinu aj dnes, keď je vojna minulosťou. Teraz, keď zo Srbska do Maďarska prichádzajú tisíce utečencov, sa s nimi skúšajú zviezť Kosovčania, ale aj Macedónci či Albánci. Nemecko preto hlási výrazný nárast žiadostí o azyl z Kosova. Šanca, že v Európskej únii získajú azyl, je však minimálna. A na Slovensku zrejme ešte nižšia. „Vojna nie je dôvodom na udelenie azylu. Musí totiž dôjsť k prenasledovaniu ľudí, aby dostali azyl. Ani v minulosti, keď bola v Kosove vojna, nebol dôvod na to, aby Kosovčan dostal u nás azyl len preto, že v jeho rodnej krajine je vojenský konflikt. Ak nútili človeka vstúpiť do armády proti jeho vôli, bol to napríklad dôvod na získanie azylu,“ vysvetľuje šéf slovenského migračného úradu Bernard Priecel.

Kým Sýrčania utekajú pred vojnou, Kosovčania odchádzajú z krajiny najmä z dôvodu vysokej nezamestnanosti a preto, lebo mnohí sa ocitajú v chudobe. „Väčšina imigrantov z Kosova prichádza z ekonomických dôvodov. Hoci krajina získala nezávislosť v očiach mnohých európskych a západných štátov, je stále veľmi chudobná a nepodarilo sa jej vytvoriť ekonomiku, ktorá by tam udržala ľudí,“ vysvetľuje český politológ Jiří Pehe.

Poľsko

HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) :25100 dolárov

Počet ekonomických migrantov : 600-tisíc (údaj za rok 2007)

Kam najčastejšie odchádzajú : Veľká Británia

Zdroj : Svetová banka, Eurostat, CentreforResearchandAnalysis of Migration

Ekonomickí migranti z východnej Európy

Zbalili si kufre a húfne odišli. Keď desať krajín východnej Európy vstúpilo v roku 2004 do Európskej únie, státisíce ľudí odišlo smerom na Západ. Kým ľudia z vyššie spomenutých krajín odchádzajú najmä kvôli vojne, východná Európa si šla na Západ po lepšie zárobky. „Motivácia je hlavne ekonomická. V západných krajinách dnes pracujú milióny ľudí z východnej Európy, najmä Poliakov, ale aj obyvateľov baltických krajín. Ľudí zo stredu Európy je menej, ale napríklad Bulharsko má vysoké čísla migrantov. Motiváciou je snaha zabezpečiť si lepšie platené zamestnanie v západnej Európe,“ hovorí politológ Jiří Pehe.

Preborníkmi v ekonomickej migrácii z okolitých krajín sú naši poľskí susedia. Tí sa do Veľkej Británie sťahovali v státisícoch. Na ostrovoch sa udomácnili natoľko, že v Anglicku vydávajú vlastný týždenník Polish Express.

Cestovatelia za prácou sú aj Slováci, ktorí hľadajú pracovné príležitosti najmä v Rakúsku a Česku, no našincov nájdeme pracovať aj v Taliansku, Nemecku či Írsku. „Rakúsko a Česko sú blízko a poskytujú pracovné príležitosti za prijateľných podmienok s relatívne prijateľnou vzdialenosťou. Preto sú zrejme na prvých miestach. V prospech Rakúska hovoria vyššie mzdy, najvyššie spomedzi susedov. Ak bude zamestnanosť u nás rásť a ľudia budú stále odchádzať za prácou von, budú musieť naši zamestnávatelia jednoducho prispôsobiť cenu práce novým podmienkam a mzdy zvýšiť,“ predpokladá analytik ČSOB Marek Gábriš.

Původní vydání: Jedni utekajú pred vojnou, druhí len migrujú za lepším zárobkom

Přejít
Tagy
Tagy
Blízký Východ a severní Afrika 1168
Evropa 2874
Evropská unie 1815
Subsaharská Afrika 76
migrace 409
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz
Reklama
Reklama
Reklama