Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Ak sa V4 rozíde s Bruselom, víťazom bude Rusko

Vít Dostál Vít Dostál / Ed. 19. 1. 2016
Ak sa V4 rozíde s Bruselom, víťazom bude Rusko
foto ČTK

Milan Nič je riaditeľom Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) v Bratislave
Vít Dostál vedie výskumné centrum Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe
Preklad pôvodného textu z angličtiny Adam Petrikovič

Naše konzorcium štyroch think tankov dnes v Bratislave prezentuje výsledky jedinečného prieskumu zahraničnopolitických elít v krajinách Vyšehradskej štvorky. Jeho cieľom bolo identifikovať stanoviská tých, ktorí túto politiku tvoria, ovplyvňujú a vykonávajú. Dotazníkom sme oslovili celkovo 1711 vybraných predstaviteľov zahraničnopolitických komunít v krajinách V4, pričom najväčšie zastúpenie medzi nimi mali diplomati a štátni úradníci (46 percent), po nich politici (24 percent), výskumníci (17), novinári (10) a podnikatelia (4 percentá).

Vyplnené dotazníky sa vrátili od 429 ľudí, čo predstavovalo 25 percent oslovených, pričom najdisciplinovanejšími boli Slováci (odpovedalo 39 percent oslovených). Pomerne vyššie zastúpenie medzi respondentmi mali štátni úradníci a výskumníci. Dotazník obsahoval 24 otázok na širokú škálu tém zahraničnej a európskej politiky. Odpovede boli anonymné. Zber dát prebehol v júli – septembri 2015 pomocou online aplikácie SurveyMonkey.

Rozdiely

Výsledky poukazujú na niekoľko zaujímavých trendov a očakávaní.

  • Je vysoko pravdepodobné, že Vyšehradská skupina zostane súdržným aktérom na úrovni Európskej únie: témy, v ktorých by podľa respondentov mala spolupracovať, a témy považované za dôležité pre celý náš región v európskej politike, sa do veľkej miery prekrývajú. Tými najdôležitejšími podľa nich budú energetická bezpečnosť, nestabilita v susedstve Únie a nelegálna migrácia.
  • Pretrvávajúca utečenecká kríza síce priniesla výrazné prehĺbenie rozporov s Berlínom, tvorcovia zahraničnej politiky krajín V4 však aj naďalej považujú Nemecko za svojho kľúčového partnera.
  • Rozdiely v názoroch na Rusko a východnú politiku medzi krajinami V4 naďalej pretrvávajú. Respondenti z celej V4 však súhlasia s tým, že je v záujme celého regiónu tejto oblasti aj naďalej venovať mimoriadnu pozornosť. Slovenskí respondenti vnímajú našu východnú politiku ako neúspech.
  • S blížiacim sa samitom NATO, ktorý sa bude konať v júli 2016 vo Varšave, medzi respondentmi krajín V4 prevláda očakávanie, že Aliancia posilní svoju východnú hranicu a že úloha NATO bude nevyhnutne narastať. Za svojho druhého najdôležitejšieho partnera považujú Spojené štáty, pričom jedine Maďarsko vnímalo vzťahy s USA ako nekvalitné. Krajiny V4 si želajú aj zintenzívnenie transatlantických vzťahov v oblasti obchodu a bezpečnosti.
  • Pri ďalších partneroch sú rozdiely oveľa výraznejšie. Kým Poliaci sa vidia ako rovní s veľkými hráčmi v rámci EÚ, Maďari vyzdvihujú kľúčový význam Ruska a Číny. Česi a Slováci zas preferujú upevňovanie vzťahov s Rakúskom a ďalšími krajinami strednej Európy.
  • Pokiaľ ide o budúcnosť európskej integrácie, mozaika názorov v rámci Vyšehradu je dosť pestrá a fragmentovaná. Napríklad podľa Maďarov sa v Únii posilní dominancia väčších členských štátov, zatiaľ čo Česi a Poliaci očakávajú čoraz väčšmi diferencovanú (viacrýchlostnú) integráciu a Slováci zase silnejúci vplyv eurozóny v rámci celej Únie.
  • Vyšehrad sa medzi jeho členmi vníma ako dôležité a užitočné regionálne zoskupenie, schopné artikulovať a presadzovať spoločné záujmy našich krajín v Únii. Lenže v tom, do akej miery je V4 vplyvným aktérom na úrovni celej Únie, sa už názory respondentov z jednotlivých štátov dosť odlišujú: najväčší optimisti boli Slováci a, naopak, najväčší skeptici zase Poliaci.

Pohľad Západu

Medzičasom sa však percepcia Vyšehradu medzi kľúčovými partnermi v Únii posúva skôr do negatívneho svetla: (západo)európski politici aj médiá nás vykresľujú ako problémové zoskupenie, odmietajúce deliť sa o ťarchu obrovského prílevu utečencov a brániace presadeniu európskych riešení.

V roku 2016 bude domáca politika ešte väčšmi hybnou silou pozície V4 v Európskej únii. To by však mohlo viesť k ešte výraznejšiemu prehĺbeniu rozporov medzi strednou a západnou Európou. Nasvedčuje tomu vývoj v Poľsku, ktoré je v európskej politike ďaleko najsilnejším hráčom z nášho regiónu.

Presvedčivé víťazstvo tradično-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v októbri 2015 umožnilo novej vláde vo Varšave presadzovať zásadné zmeny nebývalým tempom. A kritika jej razantných opatrení z Bruselu len prilieva olej do ohňa. Hrozí, že prísny postup Európskej komisie len upevní tvrdé jadro euroskeptikov a tradicionalistov v PiS, ktorí sú toho názoru, že stredná Európa by mala nájsť svoj vlastný (neliberálny) model politického a ekonomického usporiadania, odlišný od západného, podobne, ako to hlása maďarský premiér Orbán.

Okrem prístupu k migrácii, a aj napriek populistickým a xenofóbnym vyhláseniam premiéra Fica či českého vicepremiéra Babiša, sú terajšie ľavicové vlády v Prahe a Bratislave značne proeurópskejšie ako vládne strany vo Varšave či Budapešti. Je otázne, či bude nová slovenská vláda po marcových voľbách schopná zaujať pragmatickejšie postoje a ako sa krátko potom Bratislava ujme svojho historicky prvého predsedníctva v Rade EÚ.

Od 1. júla bude musieť na ďalší polrok koordinovať priesečníky rôznych záujmov a hľadať spoločné pozície celej európskej 28 aj – a predovšetkým – v citlivých otázkach migrácie a Schengenu alebo britského referenda o zotrvaní v Európskej únii. To bude znamenať „spiacu úlohu“ Slovenska vo Vyšehradskej skupine, pričom naši partneri z V4 môžu slovenskému predsedníctvu ešte poriadne sťažiť život.

Riziko

Dlhodobo najdôležitejšou otázkou európskej politiky je to, do akej miery sa udrží európsky konsenzus v Nemecku. Pokiaľ budú krajiny V4 trvať na odlišnej vízii Európy, Nemecko bude čoraz intenzívnejšie hľadať spôsob, ako nás obísť nielen pri riešení migračnej krízy, ale aj ďalších previazaných otázok. Užšie jadro Schengenu sa už formuje, zatiaľ na neformálnej báze.

Ak sa však začnú presadzovať nové prístupy bez nás, vplyv krajín V4 na kľúčové rozhodnutia Únie sa bude ešte viac marginalizovať. Takéto „obídenie“ Vyšehradu by sa následne mohlo preniesť aj do iných sfér európskej politiky, ktoré majú pre nás strategický význam: energetika, bezpečnosť či kohézna politika (eurofondy).

Zároveň platí, že ak sa krajiny Vyšehradskej skupiny obrátia Bruselu (a Nemecku) chrbtom, jediným víťazom bude Rusko. Takýto výsledok by bol popretím hlavného geopolitického cieľa Vyšehradskej skupiny, s ktorým pred 25 rokmi vznikla – a to vytiahnuť náš región z bezpečnostného vákua a pevne ho ukotviť na Západe.

Původní vydání: Ak sa V4 rozíde s Bruselom, víťazom bude Rusko

Přejít
Tagy
Tagy
Evropa 2914
Polsko 642
Visegrádská skupina 427
Česká republika 2212
česká evropská politika 565
česká zahraniční politika 948
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz