Tento web používá k poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookies. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Asociace pro mezinárodní otázky

Vyberte si z aktuálních projektů:

Zavřít

Bosnianske blues

Miroslava Gajdošová / Ed. 21. 11. 2015

Dezilúzie o stabilite a pokoji v Bosne a Hercegovine (BiH) sa už budú musieť skončiť a byť nahradené realitou. Tú ukáže až reforma ústavy, ktorej sa všetci vyhýbajú, keďže otvorenie otázky fungovania štátu nesie so sebou hrozbu nového konfliktu. Takže udržiavanie statusu quo je pohodlnejšou cestou, aj keď nie cestou do EÚ. V každom prípade, Rubikon raz bude musieť byť prekročený...

V čom spočíva (ne)problematickosť situácie?

Predstavte si štát od ktorého je Česko približne 1,5 krát väčšie a má menej ako polovicu jeho obyvavateľstva (presnejšie cca 4 milióny). Na rozdiel od Česka však disponuje neskutočnou byrokratickou a inštitucionálnou základňou. Veď tromfnúť na tak malý štát ich 13 ústav, 14 právnych systémov, 13 ministerských predsedov a viac ako 140 ministerstiev, 760 členov legislatívnych zborov, 142 municípií v skutku nie je maličkosť. K tomu prirátajme fakt, že v tomto štáte ústava ustanovila 3 konštitučné národy: Bosniakov (bosnianskí moslimovia), bosnianských Chorvátov a bosnianských Srbov, ktorých záujem o spolunažívanie v ich súčasnej podobe upravené ústavou, je optimisticky povedaná viac ako malý. Ústava sa však v preambule zmienila, že v tomto štáte sú aj ,,ďalší“, ktorých však pri procedurálnych otázkach vynechala vďaka primátu etnického princípu nad občianskym. Takže systém vyvažuje moc a postavenie troch konštitučných národov bez utvárania priestoru pre ostatných (jedná sa hlavne o Židov, Rumunov, Rómov či jednotlivcov zo zmiešaných manželstiev), pokiaľ sa nestotožnia s jedným z hlavných národov.

Impulz pre zmenu

Každý rok si môžeme niekde prečítať vyhlásenia nielen predstaviteľov EÚ o tom, že nastávajúci rok bude pre BiH resp. pre Západný Balkán kľúčovým. Aj tento rok vzbudila radosť nádej, že EÚ začne klásť väčší dôraz na túto oblasť, čo by mohla naznačovať úvodná zahraničná cesta Cathrine Ashton, ktorá smerovala vo februári po návšteve USA na Balkán. Podstatne zaujímavejšou udalosťou je však niečo úplne iné. 3. októbra sa budú v Bosne a Hercegovine konať voľby, čo neušlo pozornosti Rady Európy. Tá koncom apríla avizovala, že BiH musí nevyhnutne prijať súbor opatrení ukončujúcich diskrimináciu občanov BiH (,,ostatných“), inak môže dôjsť až k suspendácii delegátov BiH. Na takýto krok však v BiH neexistuje politická vôľa, keďže jednotlivé národy majú rozdielny priority (Srbi požadujú väčšiu autonómiu až samostatnosť, Bosniaci preferujú väčšiu centralizáciu a Chorváti žiadajú vytvorenie vlastnej entity) a budovanie spoločného, jednotného štátu k ním veľmi nepatrí. Navyše, akékoľvek otázky týkajúce sa reformy ústavy dlhodobo stroskotávajú. Naposledy, v roku 2006, sa jednalo o tzv. ,,aprílový balíček“. Jednou z možností ako rýchlo vyriešiť spomínanú požiadavku je využitie bonnských právomocí Vysokým predstaviteľom, čo však nie je v súlade dlhodobým plánom medzinárodného spoločenstva plánujúceho svoje stiahnutie z BiH.

Každé voľby sú podnetom pre prekročnie Rubikonu

Dominantné národy v BiH požívajú práva minorít, čím sú skutočné minority vytláčané. Príkladom je garancia zastúpenia jednotlivých národov na politických postoch, ako je to v prípade členstva v hornej komore parlamentu či predsedníctva. Tento post je prideľovaný na základe etnického princípu, takže iné minority nemajú možnosť jeho obsadenia. Čiže im je znemožnené zaujať najvyššie štátne pozície, pokiaľ nedôjde k ich stotožneniu s troma konštitučnými národmi.

V roku 2009 na tento fakt poukázal spor na Európskom súde pre ľudské práva – Sejdić & Finci verzus Bosna a Hercegovina. Sejdić a Finci sa chceli uchádzať vo voľbách o miesto v hornej komore parlamentu. Na to reagovala Ústredná volebná komisia s námietkou, že nie sú k tomuto kroku oprávnení. Európsky súd pre ľudské práva v tejto záležitosti rozhodol, že išlo o porušenie rovnosti obmedzením práva participácie na politickom živote, čím došlo nielen k narušeniu princípov spojených s občianstvom, ale aj k marginalizácii skupín obyvateľstva. To neprispieva k posilneniu jednoty spoločnosti, ale práve naopak, dochádza k vytvoreniu ešte väčšie napätia.

Rada Európy deklarovala, že nastávajúce voľby nesmú prebehnúť podľa princípov ktoré odporujú rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale keďže vyhliadky na zmenu  sú minimálne, samotné výsledky volieb budú spochybniteľné. To opäť pripomína niečo, čo všetci vedia už dávno. Situáciu v BiH vrátane zmeny ústavy je potrebné riešiť a nenechávať ju na mŕtvom bode.

Původní vydání: Bosnianske blues

Přejít
Tagy
Tagy
Evropa 3014
Západní Balkán 74
volby 1195
LÍBIL SE VÁM ČLÁNEK? DEJTE NÁM TO VĚDĚT.
Odesláno, děkujeme.
Máte na srdci ještě něco? Sem s tím!
  • Vyplňte prosím všechna pole. Doplňte prosím zvýrazněné položky. Stala se chyba. Kontaktujte nás prosím na info@amo.cz